Nový spolužiak - 1. časť

11. června 2013 v 14:58 | A.K. |  Nový spolužiak
Pridávam Vám sem prvú časť tohto príbehu. Hádam ho aspoň niekto bude čítať. Komentáre potešie či už negatívne alebo pozitívne. A pokiaľ nechcete nechať komentár tak aspoň hviezdičky.
Inak som zvedavá aj na Vaše názory na úvodný obrázok. Inak to, že je na ňom Harry neznamená, že celý príbeh bude len o ňom.
Hádam sa Vám to bude aspoň trošku páčiť. Prajem príjemné čítanie.


"Emma zase si zaspala?" opýtala sa zvýšeným tónom učiteľka matiky.
"Áno. Prepáčte už sa to viac nestane." Odpovedala ešte udýchaná žiačka a pobrala sa na svoje miesto. Síce to bolo len desať minút, ale ich matikárka Cooperová hneď zo všetkého spraví drama. Emma si vytiahla potrebné učebnice a dala sa do odpisovania príkladu z tabule. Nebolo to nič ťažké, no pre ňu to bola španielska dedina. Matika jej nikdy nešla. Zo všetkých síl sa snažila daný príklad vyrátať no márne.
"Má to už niekto vyrátané?" ozval sa triedou učiteľkin hlas, no odpoveď na jej otázku neprišla. Chvíľu sa obzerala po triede a pohľad jej zastal na Emme.
"Čo napríklad ty, Emma?" Žiačka dvihla svoj pohľad a išla prehovoriť, no učiteľka ju zastavila prísnym pohľadom.
"K tabuli!" prikázala jej a ona sa neochotne dvihla zo stoličky. V triede mala akurát tak jednu kamošku. Pomaly nikto sa s ňou nebavil, ale jej to nerobilo problém, pretože mala okrem Abby aj Lucasa, svojho chalana, ktorý ale chodí na inú školu. Cestu k tabuli predlžovala čo najviac a učiteľka pomaly strácala trpezlivosť. Konečne k nej prišla. Vzala do ruky fixku a snažila prísť na to, ako by to malo správne vyzerať. Rovnica o jednej neznámej a ona má s ňou problémy. Akurát išla niečo napísať, keď sa ozvalo klopanie na dvere a následne sa otvorili. Stál v nich vyšší kučeravý chlapec s úsmevom na tvári. Na lícach mal jamky a jeho zelené oči ju prepaľovali pohľadom.
"Dobrý deň. Som tu nový." Prehovoril. Dievčenská časť triedy skoro omdlela pri pohľade na neho.
"Tak vitaj a trošku sa nám predstav."
"Volám sa Harry Styles a mám 15. Do Londýna sme sa presťahovali pred týždňom z Holmes Chapel." Prehovoril zamatovým hlasom.
"Ja som Anna Cooperová a budem tvojou triednou. Sadni si tam." Ukázala na zadnú lavicu v rade pri dverách. Chlapec sa pobral na miesto, ktoré mu bolo pridelené. Emma chcela namietať, no zase jej bolo odopreté čo i len otvoriť ústa.
"Ty mlč a rátaj. Od dnes máš spolusediaceho a tak to ostane do konca školského roka." Oborila sa na ňu učka a dievča sa radšej otočila k tabuli a pozerala na príklad, o ktorom nemala ani šajnu ako by sa mohol počítať. Možno to bolo opakovanie zo základnej no jej to nikdy nešlo. Ruka sa jej začala triasť a zadržiavala slzy, ktoré sa jej drali do očí. Priam cítila na sebe pohľad celej triedy a matikárky. Fixka jej vypadla z ruky a rozbehla sa preč z triedy. Išla na WC-ka. Miesto kde v poslednom čase trávi najviac času. Slzy, ktoré sa snažila zadržať si našli cestu von.
V triede ostalo hrobové ticho. Nikto nechápal jej konanie, no novému to došlo. Došlo mu, že je toho na ňu veľa a že s tým má asi problémy. No neprehovoril. Mlčal a pohľad upieral na svoj zošit. Nevedel prečo, no vypýtal sa na WC. Cítil potrebu sa so svojou novou spolužiačkou a spolusediacou zároveň porozprávať. Síce ju nepoznal, no zdala sa mu fajn a bol by rád keby boli kamaráti. Učiteľka ho bez problémov pustila a on sa rozbehol pohľadať WC-ka. Lenže pre dievčatá. Pre neho to bolo miesto, kde sa mohol v starej škole upokojiť, preto dúfal, že by ju tam mohol nájsť. Netrvalo dlho a našiel ich. Započul vzlyky a potom prúd vody. Voda utíchla a on sa radšej odstúpil od dverí. A spravil dobre, pretože sa otvorili. Tipol si dobre, pretože v nich stála ona. Bola nádherná to nikto nemohol poprieť. Nevedel ako nadviazať rozhovor a tak sa rozhodol pre tú prvú možnosť, čo ho napadla aj keď vedel, že je to blbosť.
"Hľadal som WC." Povedal nesmelo. Dievča naňho pozrela s podvihnutým obočím. Nepoznala ho, no nejako podvedome cítila, že klame.
"Vážne?"
"Tak dobre. Hľadal som teba." Priznal nakoniec. Ona naňho len nechápavo pozrela. Načo by ju hľadal? Tu o ňu nikto nezakopne ani pohľadom. Teda skoro nikto. Väčšina chalanov dokonca aj dievčat jej robia napriek. Smejú sa jej a občas jej vezmú aj veci a potom sa zabávajú na tom ako ich hľadá. Jej najlepšia kamarátka sa jej niekedy zastane, no nepomáha to. Učiteľkám to nepovedala. Načo? Bolo by to ešte horšie a k prezývkam, ktorými ju nazývajú by pridali ešte aj žalobaba.
"Načo by si ma hľadal?" ozvala sa nakoniec po chvíli premýšľania.
"Chcem sa s tebou porozprávať. Pomôcť ti. Teda pokiaľ mi to dovolíš." Odpovedal nenútene a svoj pohľad upieral do jej hnedých očí. Očí, ktoré sa mu na nej páčili najviac.
"Ako by si mi už len ty mohol pomôcť?" pozrela na neho beznádejným pohľadom a otázku priam zašepkala pretože slzy sa už opäť tlačili von.
"Viem ako sa cítiš. Ja som v podstate prestúpil kvôli spolužiakom. Na starej škole mi robili zle a už som to nemohol vydržať. Väčšinu školy som strávil na WC-kach alebo som si blicol. Ja viem, že je toho na teba veľa." Emma chcela niečo povedať no len otvorila ústa a nič z nich nevyšlo. Harry k nej pristúpil bližšie.
"Prosím nepýtaj sa ako to viem, pretože na túto otázku nepoznám odpoveď. Je divné, že som ťa videl asi desať minút a už viem čo je s tebou. pozri ešte je len koniec októbra, to znamená, že dokonca školy je ešte veľa času. To vážne chceš takto trpieť?" pozrel na ňu spýtavým pohľadom a ona pokrútila hlavou na znak zápornej odpovede.
"No vidíš." Pritiahol si ju do objatia a ona sa rozplakala. Znova. Viac ako pred tým. Potrebovala to zo seba dostať von. V jeho objatí sa cítila bezpečne. Lepšie ako v Lucasovom a to ju znepokojovalo. Tíšivo ju hladil po chrbte a upokojoval ju. Na hodinu úplne zabudol. Teraz bola dôležitá ona.
Keď sa jej plač premenil už len na vzlykanie odtiahol sa od nej. Pozrel jej do uplakaných očí a pousmial sa. Odbehla si opláchnuť tvár a potom zamierili do triedy. Akurát došli pred dvere, keď sa školou ozvalo zvonenie ohlasujúce koniec hodiny. Harry otvoril dvere od triedy a pustil Emmu prvú. Zatvoril za nimi a išiel k svojej lavici.
"Kde ste boli tak dlho" zvrieskla učiteľka až sa Emma zľakla. Chcela niečo povedať no pocítila na svojej ruke tú Harryho.
"Prepáčte. Zablúdil som no a stretol som Emmu tak som ju poprosil aby mi to tu ukázala." Odpovedal pokojne akoby sa nechumelilo. Triedou sa ozval šepot a sem-tam nejaké to zachichúňanie.
"Dobre. Pre tentokrát Vám to prepáčim ale nabudúce už nie. Je to jasné?"

Obaja len súhlasne pokývali hlavou a učiteľka zmizla z triedy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dexie | Web | 24. června 2013 v 18:03 | Reagovat

No musím říct, že začátek je hodně dobrý ;)

2 zuzu | 1. července 2013 v 11:47 | Reagovat

fajne chce to další

3 Michelle | Web | 10. července 2013 v 22:12 | Reagovat

Na první kapitolu je to hodně dobrý :) Moc se mi to líbí a Emmy je mi líto :)

4 Susan - Directioner | E-mail | Web | 12. července 2013 v 18:22 | Reagovat

Nadherny. Mas obrovsky talent. Je to dokonale napisane. Dufam, ye to takto pojde aj dalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama