Dievča z koncertu [4]

22. července 2013 v 18:29 | A.K. |  Dievča z koncertu [Harry]




Harry
Pozrel som sa na stôl, kde som mal položené knižky a rozvrh hodín. Poprosil som mamu, aby mi v škole vybavila, že posledný ročník chcem mať normálny a nie individuálny. Mama sa nesmierne potešila, no zároveň sa bála toho, že by tam mohli byť fanúšičky našej skupiny a mohli by ma udupať. Upokojil som ju, že si dám pozor a ona hneď bola šťastnejšia. Prišiel som domov v nedeľu a preto si ma doma ani veľmi neužili. Hneď som utekal na Skype, lebo sme sa s chalanmi dohodli, že pokecáme. Keď sme tam už všetci boli a chýbal nám Zayn, zavolali sme mu, no on nás odbil, že príde večer. Dovtedy sme s chalanmi kecali len tak o všetkom možnom, pretože sme si chceli zážitky s cesty domov povedať až vtedy, keď budeme všetci. Keď som im rozprával, čo sa mi stalo, dobre, že sa nezačali váľať po zemi.
"To máš zato, že si pomalý ako slimák," povedal so smiechom Niall.
"Presne tak. Keby si si pohol, tak by ťa tá baba nespoznala a ty by si sa v pokoji dopravil domov," pridal sa aj Zayn.
"No chalani, ako vidím, máme šťastie, že sme sa všetci dostali domov v celku," povedal pokojnejšie Lou, no Liam sa stále rehotal ako zmyslov zbavený.
"Chalani, už musím ísť. Zajtra mi začína škola. Ahojte, zajtra určite pokecáme," smutne som sa rozlúčil a oni mi odkývali a zaželali veľa úspechov a šťastia, aby som nedopadol ako dnes. V noci som mal trošku problém zaspať, no nejako sa mi to podarilo. Mama ma prišla zobudiť, lebo už bol čas vstávať. Vôbec sa mi síce vstávať nechcelo, no premohol som sa. Až teraz som si uvedomil, že som si včera v tom zhone nedal do tašky veci do školy a ani som sa nevybalil. Vstal som z postele, dal sa nejako dokopy a rýchlo som nahádzal do tašky potrebné knihy, vzal si rozvrh a kľúče od mojej starej skrinky, ktoré ležali na rozvrhu a tiež poputovali do mojej tašky. Zišiel som dole na raňajky a tam ma už čakala usmievavá mama. Vedľa nej sedel môj starší bráška, ktorý sa len pred chvíľou vrátil domov, lebo bol na víkend preč s partiou. Ako som sa dopočul, chcel si užiť posledný víkend letných prázdnin. Naraňajkoval som sa, dal bozk mame na rozlúčku, objal brata a odišiel som do školy. Bol som tam pomerne rýchlo, lebo škola je odo mňa len o štyri ulice ďalej. No keď som sa postavil pred tú vysokú, bielu, kockatú budovu s veľkou čiernou bránou, ktorá bola zjavne vynovená, lebo už nebola mrežovaná, ale mala na vrchu krásny vzor, a videl, ako do nej vchádzajú žiaci, bol som šťastný, že som tu. Veľmi mi to chýbalo a nevedel som, čo mám robiť. Zhlboka som sa nadýchol a vydal som sa k mojej skrinke. Vložil som si do nej tašku a vybral som si len predmet, ktorý som mal mať ako prvý, keď som ju zrazu zbadal. Hneď som si spomenul na náš posledný koncert v Londýne, kde bolo nie veľmi vysoké dievča, s nádhernými dlhými, hustými, vlnitými hnedými vlasmi, ktoré boli zopnuté na jednej strane gumičkou. Krásnymi veľkými modrými očami, ktorými nemo hľadela pred seba. Ešte viac prenádhernými jednoduchými šatami bledomodrej farby na ramienka s mašličkami na šatách v miestach, kde sa spájali so šatami. Chcel som ísť za ňou a prihovoriť sa jej, no nejako som nemohol. S niekým sa zaujato rozprávala a po krátkom rozhovore sa rozbehla smerom ku mne. Chvíľu som si myslel, že ma spoznala, ale keď som videl, ako sa zastavila pri skrinke, ktorá bola od mojej vzdialená len tri kroky, potešil som sa. Nemohol som na ňu prestať myslieť a teraz bola v škole, kde chodím aj ja. Dnes mala svoje vlasy zopnuté v dvoch chutných vrkočoch a na sebe mala tričko a sukňu po kolená. Zazvonilo a ja som odišiel do triedy, kde som mal mať hodinu. Vošiel som do triedy chvíľu po zazvonení, lebo som trošku zablúdil. Predsa len som tu nebol tri roky a za tie tri roky sa všeličo zmenilo.
"Ahoj, Harry," pozdravil ma učiteľ angličtiny a ja som mu odzdravil. "Dlho sme sa nevideli ako sa máš?" začal so mnou viesť rozhovor a ja som mu s radosťou odpovedal na jeho otázky. Našťastie o X-faktore nič nespomenul a za to som mu bol vďačný.
"Tak, Harry, sadni si tamto," ukázal na lavicu, ktorá bola posledná v rade pri okne, "je to totiž jediné voľné miesto v triede," usmial sa.
Ja som mu poďakoval a vykročil som smerom k lavici, ktorú mi ukázal. No keď som k nej prišiel, čakalo ma milé prekvapenie. Bolo tam to dievča, na ktoré som sa márne pokúšal už tri dni zabudnúť.
"Ahoj," pozdravil som sa, "som Harry," povedal som.
"Lilly," pozrela sa na mňa, usmiala sa a ďalej sa venovala svojej činnosti.
"Ona nevie, kto to je?" Začul som a pozrel sa tým smerom. Všimol som si, že to povedala Lisa, moja bývalá najlepšie kamarátka, s ktorou som sa mohol porozprávať o všetkom možnom. Všimol som si, že sa veľmi zmenila. Jej vlasy už neboli čierne ale blonďavé, a namiesto jednoduchého účesu mala taký, ako keby bola princezná školy. Na tvári mala kopec make-upu, nechty nalakované krikľavým ružovým lakom a vyzývavé oblečenie.
"No tak, mládež. Viem, že ste Harryho už dlho nevideli, ale teraz sa prosím venujte mojej hodine. A aby som nezabudol, vaša matikárka vám odkazuje, že tretiu hodinu nemáte, takže sa s Harrym môžete porozprávať potom." Počul som ako povedal učiteľ pokojným hlasom, ale nechápal som prečo, lebo sa so mnou nikto nebavil. No nakoniec som si všimol, že si posielajú všetci lístočky ale v momente, keď som sa pozrel prestali. Zrejme to malo byť všetko pre mňa. Pomyslel som si, keď mi na lavici tri pristáli, a začal sa venovať učivu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama