Nový spolužiak - 2. časť

8. července 2013 v 17:21 | A.K. |  Nový spolužiak
Ako som sľúbila je tu ďalšia časť. Dúfam, že sa bude páčiť.


Celú prestávku tí dvaja spolu neprehovorili. Emma len tupo hľadela na lavicu, kde ešte stále ležal zošit z matiky a potláčala plač. Harry zase bol ponorený vo svojich myšlienkach. Obviňoval sa za to, že na nich učiteľka nakričala a zrejme to spôsobilo Emme aj problémy. Spolužiaci sa síce chceli s novým spolužiakom zoznámiť ale on na nich nemal momentálne náladu. Všetkých poslal preč. Dokonca aj triednu krásku Améliu. S nadurdeným výrazom sa zdekovala k sebe do lavice, kde od seba odstrčila aj svoj "prívesok". V hlave už začala kuť plány ako nového spolužiaka dostane a to, že ju na prvý krát odmietol ju ešte viac povzbudilo.

Zazvonilo na ďalšiu hodinu. Zvonenie prebralo Harryho zo zamyslenia, ale Emma sa ani nepohla. Dvere sa otvorili a do triedy vošla učiteľka. Táto vyzerala milšie ako tá na prvej hodine a aj bola. Učila francúzštinu a na rozdiel od ich triednej, keď niekto niečo nevedel pomohla mu a nenakričala na neho. Harry si všimol zmenu Emminej nálady. Zrazu sa jej na tvári objavil úsmev a rýchlo si vymenila knihy na hodinu.
"Á my máme nového žiaka. Ako sa voláš?" spýtala sa milo a zavrela triednu knihu.
"Harry" odpovedal jednoducho.
Učiteľka sa len usmiala a pokývala hlavou ako že dobre a pustila sa do vysvetľovania nového učiva. Pre neho to bolo niečo nové. Vo francúzštine nevynikal a vzhľadom na to, čo im učiteľka vysvetľovala zistil, že z francúzštiny oproti nim boli o dosť pozadu.
"Emma prečítaj článok v cvičení päť tak ako má správne znieť." Započul zrazu učiteľku. Pozrel sa na svoju spolusediacu, ktorá sa zhlboka nadýchla a začala plynule čítať. Ako keby sa v texte žiadne chyby nevyskytovali a netrebalo doplniť žiadne slovíčka v správnom tvare. Netrvalo dlho a Emma mala zvládnuté celé cvičenie.
"Výborne Emma." Pochválila ju a hodila na ňu úsmev. Potom sa pozrela vedľa nej a spýtala sa Harryho či tomu chápe. On len záporne pokrútil hlavou. No učiteľke to neprekážalo. Nič mu na to nepovedala. Zvyšok hodiny ubehol bez nejakých problémov a po nej si zavolala Harryho s Emmou k sebe do kabinetu. Emma bola z triedy najlepšia a preto sa rozhodla práve pre ňu.
"Emma budeš tak milá a doučíš tuto Harryho francúzštinu? Bola by to pre mňa veľká láskavosť keďže nemám teraz veľmi veľa času."
Nemala chuť na odporovanie tak len prikývla na znak súhlasu a učiteľka jej poďakovala. Obaja odišli z kabinetu a vrátili sa do triedy.
Zvyšok vyučovania prebehol podobne. Na každej hodine sa Harry predstavil a prebralo sa nové učivo. Po vyučovaní sa Emma pobrala ku skrinke sa prezuť a odložiť knihy, ktoré si nepotrebuje brať domov. Lucas ju už čakal pred školou lebo mal menej hodín. Hneď ako ho zbadala ako sa opiera o múrik sa k nemu rozbehla s úsmevom na tvári. Objali sa a dali si bozk. Ani len netušili, že ich sleduje zelenooký kučeravý chalan, ktorému sa Emma neuveriteľne zapáčila. Fakt, že niekoho má ho sklamal, no už pred tým tušil, že keby bolo také krásne dievča samé tak by to bolo divné. Dvojica si preplietla prsty na rukách a s úsmevom na tvári sa pobrali od školy preč. Nechal im náskok a potom sa pobral rovnakým smerom ako oni. V tomto momente mu neuveriteľne prekážalo, že musí ísť presne na tú istú stranu ako Emma s jej frajerom. Išiel najpomalším krokom ako vedel len aby sa nemusel dostať do ich blízkosti. Práve prechádzal okolo malého parku, keď ich zahliadol. Sedeli na jednej z lavičiek a o niečom sa veselo rozprávali. Pohľad rýchlo odvrátil a pridal do kroku. Ani sa nenazdal a stál pred svojim domom. Vošiel dnu, vyzul sa a nasmeroval si to rovno do svojej izby. Predsa len je teraz doma sám. Nemohol prestať rozmýšľať o tom, čo sa stalo v škole. Vymenil si veci v taške a pustil sa do učenia.
"Emma poď mi pomôcť prosím." Poprosila Emmu mama hneď ako sa zjavila vo dverách. Emma na nič nečakala a už bola pri nej. Spoločne vyložili nákup a pustili sa do chystania večere. Netrvalo dlho a už pripravovali stôl. Po chvíli bolo všetko hotové a tak ohlásili aj ostatných členov rodiny. Nestáva sa často, že Eric je doma, keďže študuje v Amerike a preto to chceli využiť ku spoločnej večeri. Ale aj tak neboli kompletný. Chýbal ešte Ericov a Emmin otec. Zase bol pracovne odcestovaný. Po skvelej večeri Emma spratala zo stola a zavrela sa v izbe. S Lucasom sa síce rozlúčila len pred dvomi hodinami, ale aj tak sa jej to zdalo ako večnosť. Pozrela sa na mobil, či jej náhodou nenapísal, ale ten jej nehlásil žiadnu správu ani zmeškaný hovor. S povzdychom zapla notebook a prihlásila sa na facebook. Pozrela sa, či nie je niekto online. Zelený krúžok svietil pri jej najlepšej kamarátke. Nečakala na jej správu a rovno jej napísala ona. Písali si spolu asi hodinu, keď si všimla, že jej bliká žiadosť o priateľstvo. Netušila od koho to môže byť. Rozklikla ju a neverila vlastným očiam. Bola od neho. Od chlapca, ktorý ani netušil, že je jediný, ktorý jej vie poskytnúť objatie ako nikto iný. Pri tom zistení sa jej na tvári objavil úsmev. Úsmev za ktorý sa preklínala pretože by sa jej to malo stávať len pri Lucasovi. Predsa on je jej chlapec a miluje len jeho. Žiadosť prijala a odpísala Abby. Napadlo ju, že si musí spraviť na zajtra ešte referát. Otvorila si novú kartu na prehliadači a zadala vyhľadávací portál google. Naťukala tam potrebné veci a prepla sa na facebook kde jej blikala neprečítaná správa. Ale tentokrát nebola od Abby ale od neho. Otvorila ju. V správe stálo len obyčajné ahoj no aj tak ju to potešilo odpísala mu to isté a dala sa do robenia referátu. Na facebook pri tom úplne zabudla. Až tak sa do toho ponorila a pritom to nebolo nič zaujímavé. Po dokončení referátu si opäť prepla facebookové okno. Mala tam tri správu, pričom dve z nich boli od neho. Najskôr si otvorila správu od Abby a až potom sa odhodlala otvoriť aj tie od neho. Fakt, že chcel vedieť len veci ohľadne doučovania ju nejakým zvláštnym spôsobom potešil. Úplne jej to vypadlo z hlavy, ale na druhú stranu to znamenalo, že bude v jeho blízkosti aj mimo školy čo ju trochu znepokojovalo. Prečo len obyčajná správa v nej dokáže vyvolať také pocity? Vytlačila si ešte referát a potom vypla notebook.
Hneď ako prekročila bránu školy postavili sa okolo nej jej štyria spolužiaci.
"Ale, ale koho to tu máme? Máš pre nás úlohy?" oborili sa na ňu. Nevedela čo im na to odpovedať. Keby im povedala pravdu, že ich zabudla už by jej letela facka. Namiesto toho ustráchane prikývla na znak súhlasu. Im to vytvorilo na tvárach zákerné úsmevy a odkráčali preč bez toho aby si ich hneď vypýtali. Odľahlo jej. Ponáhľala sa rýchlo do počítačovej učebne, kde rýchlo čo to splácala a dala vytlačiť pričom každé mierne poupravila aby zahladila stopy. Na hodinu síce už zvonilo ale mala ešte čas lebo prvú mali telesnú a ich telocvikár vždy chodí minimálne s desať minútovým meškaním. Vložila tašku do skrinky, vzala si úbor a pobrala sa do telocvične. Prezliekla sa a vošla do telocvične kde už všetci boli až na učiteľa. Mala šťastie, lebo hneď ako sa zaradila k spolužiakom vošiel učiteľ.
Ani sa nenazdala a už bol koniec hodiny. Hodiny, ktorá je pre ňu utrpením rovnako ako matka. Opäť sa nevyhla posmeškom a robením naschválov od "úžasnej" štvorice z rána. Harry tomu nechápal. Nechápal prečo jej to robia. Predsa nemusí každý vo všetkom vynikať no nie? Bolo pravdovou, že prestúpil len včera, ale nestačil sa diviť tomu čo sa tu robí. To akože nikto nevidí čo jej robia? Táto otázka mu prúdila hlavou celú hodinu. Úprimne mu jej bolo ľúto. On zažíval na starej škole niečo podobné ale až takto ďaleko to nezašlo. No predsa sa rozhodol prestúpiť. Fakt, že teraz bude sedieť vedľa nej mu vykúzlil úsmev na tvári. Aspoň bude mať možnosť ju aspoň na chvíľu ochrániť od jej utrpenia. Keď prišiel do triedy ona tam ešte nebola. Bál sa či neodišla. Nechcel aby blicovala. Divné, že on to robil a jej to chce zakázať. Nevedel ešte ako ale zaprisahal sa že to tak nenechá. Všimol si že sa s ňou nikto až na jedno dievča nebaví. Bolo mu divné prečo nesedia spolu no potom si všimol, že ona sedí s nejakou babou.
Možno ich rozsadila triedna. Pomyslel si. Svoj zrak upriamil na dvere. Akurát cez ne prechádzala ona. Všimol si je udýchaná a to ho hnevalo. Predsa len na konci telesnej nemala až také dýchanie. Kútikom oka sa pozrel na jemu zatiaľ neznáme dievča. Tiež svoj zrak upierala na ňu a dvíhala sa zo stoličky. Prišla k Emme a vzala ju za ruku von. Išiel za nimi. Bol zvedavý čo s ňou je.
"Abby ja už nemôžem." Počul uplakaný Emmin hlas.
"Emma prečo to nepovieš mame alebo triednej? Možno by ti pomohli. Takto to nemôže ísť donekonečna. Nechápeš? To Ťa fakt neunavuje sa stále uháňať len kvôli tomu, že ti to oni prikážu?" dohovárala jej kamarátka.
"Ja nemôžem Abbs. Oni by ma zbili. Nevieš čoho sú schopný. Veď dnes som im len tak-tak utiekla."
"A čo keby si na nich poslal Lucasa? Je to tvoj priateľ a mal by Ťa chrániť."
Budovou školy sa ozvalo zvonenie, ktoré oznamovalo začiatok hodiny. Harry aj Emma ho ignorovali. Harry preto lebo bol zaskočený tým čo sa práve dozvedel a Emma lebo sa už otriasala pod náporom vzlykov. Abby sa pozrela smerom na triedu a vtedy si všimla kučierky. Bola naňho nahnevaná za to, že počúval ich rozhovor ale aj rada lebo vedela, že sa o ňu postará konečne aj niekto iný okrem nej. Cítil na sebe niekoho pohľad a práve preto vyliezol zo svojho úkrytu. Prišiel k nim a poprosil Abby aby išla do triedy. Bez odporovania ho počúvla a už jej nebolo. Podišiel ku Emme a uväznil ju v objatí. Opäť mu zmáčala tričko slzami. Tak chcel aby prestala plakať. Absolútne prestal pre neho existovať okolitý svet. Dôležitá teraz bola ona.
"Hej čo tu robíte? Už dávno zvonilo." Hlas učiteľky, ktorú ešte nepoznal ho vrátil do reality. Mierne sa odtiahol od Emmy a otočil sa za hlasom.
"Panebože Emma čo je s tebou?" Prikročila k nim učiteľka. Zrazu úplne zabudla na to, že by mala byť v triede. Zrazu z nej hnev vyprchal. Ešte nezažila aby niekto takto plakal. V momente sa rozhodla, že to len tak nenechá. Nebola len učiteľkou angličtiny. Pomáhala študentom, ktorý majú nejaké problémy a Emma ich rozhodne mala.
"Ako sa voláš?" obrátila sa na chlapca, ktorý stále zvíjal Emmu v náručí.
"Harry. Prišiel som sem len včera."
"Dobre Harry. Ja musím ísť do triedy, ale ty tu zostaneš s Emmou dokedy bude potreba. Nemusíte sa báť nezapíšem vás."

Harry bol prekvapený jej vyhlásením, pretože toto rozhodne nečakal. Vyzerá to tak, že všetky učiteľky na škole sú normálne, teda až na triednu. Pomyslel si.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Michelle | Web | 10. července 2013 v 22:22 | Reagovat

Už se těším na další kapitolu, protože je to napínavé :D Harry je úžasný :)

2 Susan - Directioner | E-mail | Web | 12. července 2013 v 18:38 | Reagovat

Perfektna ako vzdy. Proste nemam slov :D Dokonale napisana. mas talent ;D :D

3 Dexie | Web | 25. července 2013 v 18:30 | Reagovat

Perfektní! On je tak ňuňu, když je takový ochranitelský ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama