On ma zachránil

13. července 2013 v 12:56 | A.K. |  Jednodielovky
Toto je moja úplne prvá jednodielovka. Písala som ju už pred vyše rokom a práve som ju našla zahrabanú v priečinku tak som sa rozhodla, že ju sem pridám. Vopred sa ospravedlňujem za všetky chyby a ďakujem všetkým čo si to prečítajú.
Samozrejme názor by potešil.



Amanda
Po tvári mi stekali slzy. Nevedela som kam idem ani kade idem. Nevnímala som nič. Chcela som čo najskôr odísť z tohto prekliateho sveta. Chcela som mať už od všetkého a od všetkých pokoj. Už sa viac nedokážem tváriť, že je všetko v pohode. Doteraz som mala aspoň v niekom oporu, no dnes už nemám v nikom. Na svete bolo len pár ľudí, ktorí mi dokázali pozdvihnúť náladu, a ktorým som sa dokázala úplne otvoriť. Môj chalan, moja najlepšia kamarátka, moja mamina a môj ocko. Mala som neskutočnú chuť ísť teraz za Alice aby mi pomohla. Aby som sa jej vyrozprávala a ona mi podala pomocnú ruku. Ale to už nebolo možné. Rovnako ako nebolo možné zveriť sa mame alebo otcovi. S bratom si ktovie ako nerozumiem. Vždy sa len hádame. Väčšinu času je so svojími kamarátmi alebo si niekde užíva s babami. Domov príde raz za čas a vždy sa niečo nájde prečo sa pohádame. Neviem ani ako som sa dostala na most. Pomalým krokom som prešla k zábradliu. Rozhodla som sa. Dnes ukončím svoje trápenie. Veď aj tak nebudem nikomu chýbať. Prekročila som zábradlie a chvíľu tam len tak stála. V mysli som sa rozprávala s rodičmi a Alice. Bola som už pevne rozhodnutá. Zase sa stretnem s maminkou, otcom a najlepšou kamarátkou. Jednou rukou som sa pustila zábradlia, a keď som sa chcela pustiť aj druhou niekto ma za ňu chytil tak pevne, že som nemala šancu sa ňou zábradlia pustiť.
"Pusti ma." Povedala som dotyčnému bez toho, aby som sa na neho pozrela, no on iba zdvojnásobil svoj stisk a druhou rukou ma chytil za pás. Totálne som sa zrútila a on ma vtedy preložil na druhú stranu mostu. Otočil si ma k sebe a objal ma. Slzami som mu zmáčala tričko a on ma tíšivo hladkal po chrbte.
"Zbláznila si sa?" zrazu ku mne prehovoril a ja som ten hlas hneď spoznala. Pomaly som sa od neho odtiahla a pozrela sa do jeho tváre. Neverila som tomu, kto mi zabránil ukončiť život.
"Louis" bolo jediné načo som sa zmohla a slzy mi tiekli ešte viac. To mi už len chýbalo, aby ma pristihol pri tomto čine najlepší kamarát môjho brata. Znova si ma pritiahol k sebe. Ani neviem ako dlho ma tam upokojoval. Zrazu sa odo mňa odtiahol a začal ma ťahať na druhú stranu mosta. Naložil ma do jeho auta a pobrali sme sa preč. Neviem kam ma to viezol, ale bolo mi to jedno. Hlavne nech ma nevezme domov...
Zobudila som sa v niečej posteli. Pomaly som sa z nej postavila a vyšla z izby. Zišla som dole po schodoch a uvidela som Louisa ako sedí na gauči a pozerá televízor. Až vtedy mi došlo, čo sa stalo pred tým ako som upadla do ríše snov. Výnimočne sa mi nesnívala žiadna nočná mora a to bol veľký zázrak. Zrazu sa otočil mojim smerom a keď ma zbadal telku vypol. Postavil sa a prišiel ku mne. Zaviedol ma na gauč a zapozeral sa na mňa tými jeho očkami. Mal v nich veľa otáznikov.
"Prečo si to chcela spraviť?" spýtal sa po pár minútach ticha a stále mi pozeral do očí. Nevedela som čo mu mám na to povedať. Nikdy som sa s ním nerozprávala. Ani s ním ani s nikým zo skupiny, kde patril môj brat. Nezaujímala som sa o nich. Jediné, čo som o nich vedela boli ich mená.
"Že si to nepovedal bratovi. Prosím povedz mi že si mu to nepovedal" hovorila som namiesto odpovede a slzy mi zase vyhŕkli von.
"Neboj sa nič som mu nepovedal ale len zatiaľ." Objal ma. Znova ma začal hladkať po chrbte a dožadoval sa vysvetlenia.
"Keď ja už nevládzem. Všetko sa rúca. Nič nie je tak ako má byť. Nikto ma nemá rád a všetci na mňa kašľú. A povedzme si pravdu, kebyže vieš, že na tom moste som ja, neprídeš tam a pokračuješ ďalej."
"To nie je pravda. Harry ťa má rád ani si nevieš predstaviť, ako stále o tebe hovorí. Stále len moja sestra toto moja sestra tamto. Síce viem, že spolu nevychádzate najlepšie, ale aj tak. Ver mi má ťa rád. Má predsa len už len teba a nás."
"To nie je pravda. Má ešte tie ženské." Skočila som mu do reči.
"Amanda čo to hovoríš? Vari to nevidíš? Užije si s nimi a odkopne ich. Nemôžeš ich brať ako niekoho koho má rád. A čo sa týka tvojej otázky zachránil by som ťa tak či tak. Vieš, ide o to, že by som si nedokázal odpustiť, kebyže niekto z toho mosta skočí a ja sa mám na to pozerať. Potom by som nedokázal ten obraz dostať z hlavy. Amanda počúvaj ma potrebuješ sa vyrozprávať tak hovor. Pomôže ti to ver mi" hovoril no ja som stále plakala.
Nevedela som, či môžem hovoriť niekomu, koho ani nepoznám o tom, čo sa vo mne deje. No nakoniec som sa odhodlala a začala som.
"Mala som najlepšiu kamarátku Alice. Boli sme si ako sestry. O všetkom sme si hovorili a vždy mi dokázala pomôcť. No dnes mi volala jej mamina, že zomrela. Nedokázala som vnímať čo hovorila ďalej. Rozplakala som sa a rozmýšľala som nad tým, prečo práve ona. Mala ešte celý život pred sebou. Išla som teda za Danielom mojim teraz už bývalým frajerom. Chcela som mu povedať, čo sa stalo a myslela som si, že on by ma zobudil a povedal mi, že to bol len zlý sen. No keď som k nemu prišla našla som ho aj s nejakou babou. Bozkávali sa a obom už chýbali tričká. Rozplakala som sa ešte viac a oni ma až vtedy zaregistrovali. Daniel hneď prišiel za mnou s úsmevom na perách a oznámil mi, že je medzi nami koniec. Vraj mi to chcel povedať už pred mesiacom no nejako to nedokázal. Rozbehla som sa k dverám a vyletela som z jeho domu. Ja som ho ľúbila a bol pre mňa všetkým. Veľmi ma sklamal. Domov som nechcela ísť tak som len tak chodila po Londýne. Slzy mi stále stekali po tvári. Tak som si želala, aby teraz bola pri mne moja mamina. Ani nevieš ako veľmi mi aj s ockom chýba. Síce sa Harry o mňa stará ale sám dobre vieš, že väčšinu času je preč. Niekedy domov ani nepríde. Občas domov aj zavíta ale pohádame sa, a keď sa nehádame, tak je to zázrak svätý a normálne sa spolu rozprávame. Inokedy si zase dovedie nejakú tú slečnu a vieš si domyslieť, čo asi robia, alebo príde aj s vami. No a ja sa doma zdržiavam celý čas len u seba, lebo všetko mi ich pripomína. Veľmi to bolí. Ani neviem, ako som sa dostala k tomu mostu, kde si ma našiel. Vtedy ma to napadlo. No a ďalej už vieš ako to bolo." Hovorila som. Slzy mi stále tiekli po tvári. Celý čas ma pozorne počúval a vôbec ma neprerušoval.
"To mi je ľúto" povedal, keď som dokončila svoj monológ.
­
Louis
Išiel som akurát domov, keď som išiel po moste, zbadal som nejakú osobu na druhej strane ako sa chystá skočiť. Okamžite som auto zastavil na kraji mosta a rozbehol sa na druhú stranu. Bolo to akurát včas lebo, keď som tam prišiel držala sa zábradlia už len jednou rukou. Svojou rukou som jej pevne stisol zápästie tak aby sa nevedela pustiť. Bolo mi jedno či tam bude mať modrinu alebo nie hlavne nech žije.
"Pusti ma." Povedala, no ja som iba zdvojnásobil svoj stisk a druhou rukou som ju chytil za pás. Totálne sa rozplakala a ja som to vtedy využil a preložil na druhú stranu mostu. Otočil som si ju k sebe a objal som ju. Slzami mi zmáčala tričko a vôbec mi to nevadilo. Tíšivo som ju hladkal po chrbte a až vtedy som si uvedomil, komu som vlastne zachránil život.
"Zbláznila si sa?" prehovoril som k nej. Pomaly sa odo mňa odtiahla a pozrela sa mi do tváre.
"Louis" bolo jediné načo sa zmohla a slzy jej tiekli ešte viac. Znova som si ju privinul k sebe. Neviem si ani predstaviť, čo by som robil, kebyže sa mi ju nepodarí zachrániť. V poslednej dobe som si totižto uvedomil, že aj napriek tomu, že som ju videl len párkrát som sa do nej zaľúbil. Po pár minútach som sa od nej odtiahol a potiahol k autu. Usadil som ju na miesto spolujazdca a ja som si sadol na miesto šoféra. Nemohol som ju zobrať domov to by ma hneď Harry spovedal. Zvolil som teda druhú možnosť. Vzal som ju k sebe, keďže som tam aj tak išiel. Počas cesty zaspala. Vzal som ju na ruky a preniesol do mojej izby. Vyzul som jej topánky a uložil do mojej postele. Prikryl som ju paplónom a išiel si sadnúť do obývačky k televízoru. Rozmýšľal som, či zavolám Harrymu, že jeho sestra je u mňa, ale nepripadalo mi to ako dobrý nápad. Nedokázal som zaspať ani napriek tomu, že bolo už jedenásť hodín preč. Len som pozeral do tej bedne a rozmýšľal nad tým, čo ju viedlo k tomu činu. Neviem koľko bolo hodín, keď som započul, že niekto ide dole po schodoch. Vedel som, že je to ona. Vypol som telku a prešiel k nej. Pomohol som jej prejsť na gauč, kde som ju posadil vedľa seba a zahľadel sa na ňu. Bola taká krásna. Vždy bola krásna a vždy aj bude. Teda aspoň pre mňa.
"Prečo si to chcela spraviť?" spýtal som sa po pár minútach ticha a stále som jej pozeral do očí.
"Že si to nepovedal bratovi. Prosím povedz mi, že si mu to nepovedal" hovorila namiesto odpovede a slzy sa jej opäť začali valiť z očí.
"Neboj sa, nič som mu nepovedal, ale len zatiaľ." Objal som ju a hladkal po chrbte a dožadoval som sa vysvetlenia.
"Keď ja už nevládzem. Všetko sa rúca. Nič nie je tak ako má byť. Nikto ma nemá rád a všetci na mňa kašľú. A povedzme si pravdu, kebyže vieš, že na tom moste som ja, neprídeš tam a pokračuješ ďalej." Tak toto ma dostalo. Ako len môže povedať takú hovadinu? Ja ju milujem viac ako čokoľvek na svete a ona povie toto? Chcel som jej to hneď vykričať do tváre no nemohol som. Chcel som ju pobozkať no nemohol som ani to.
"To nie je pravda. Harry ťa má rád. Ani si nevieš predstaviť ako stále o tebe hovorí. Stále len moja sestra toto moja sestra tamto."
"To nie je pravda. Má ešte tie ženské." Skočila mi do reči. Je pravda že občas si užije s nejakou babou ale to je všetko.
"Amanda čo to hovoríš? Vari to nevidíš? Užije si s nimi a odkopne ich. Nemôžeš ich brať ako niekoho koho má rád. A čo sa týka tvojej otázkyM zachránil by som ťa tak či tak. Vieš, ide o to, že by som si nedokázal odpustiť, kebyže niekto z toho mosta skočí a ja sa mám na to pozerať. Potom by som nedokázal ten obraz dostať z hlavy. Amanda počúvaj ma potrebuješ sa vyrozprávať tak hovor. Pomôže ti to ver mi" hovoril som jej no ona stále plakala. Zrazu sa nadýchla a začala hovoriť. Celý čas som ju pozorne počúval a ani raz som ju neprerušil. Nechal som jej slzám voľný priebeh. Potrebovala sa vyrozprávať a vyplakať.
"To mi je ľúto" bolo jediné načo som sa zmohol po jej monológu.
Neviem koľko sme tam sedeli v objatí. Postupne sa upokojovala, až nakoniec plakať prestala úplne. "Ďakujem" zašepkala a oči sa jej zatvorili. Zaspala v mojom náručí a ja som ju nechcel zobudiť. Bál som sa urobiť akýkoľvek pohyb len aby som ju nezobudil. Oči sa mi zatvorili a v tom momente som sa ponoril do ríše snov...
Zobudil som sa okolo štvrtej poobede. Amanda mi stále spala v náručí no už som musel vstať, či som chcel alebo nie. Opatrne som ju nadvihol aby som sa mohol postaviť. Pozrel som sa na môj mobil. Mal som desať zmeškaných hovorov a všetky boli od chalanov. Zavolal som Liamovi, lebo keby som volal Harrymu určite by som mu povedal o tom, čo sa včera stalo.
"No konečne čo je s tebou? Prečo si nám nebral mobil? Báli sme sa o teba." Vybehol na mňa bez pozdravu.
"Prepáčte mi to. Čo sa deje?"
"Harryho sestra sa stratila. Včera neprišla domov. Nevieš si predstaviť ako Harry šalie." A je to tu. Musím mu to povedať. Harry ma zabije, ale mne je to jedno dôležité je, že žije.
"Liam si sám? Prosím povedz mi, že pri tebe nie je Harry."
"Nie je pri mne. Je doma, keby sa náhodou vrátila."
"Liam ona je u mňa. Včera som ju našiel. Bola vo veľmi zlom stave. Nemohol som ju zaviesť domov to by som nedokázal tak som ju zobral k sebe. Liam nemôžeš to povedať Harrymu on ma zabije a ja som jej sľúbil, že mu nepoviem kde je. Nie je na tom dobre."
"Lou ty si sa zbláznil?" nekričal po mne. Práve naopak. Hovoril pokojne.
"Doparoma a čo som mal robiť? Mal som ju nechať nech skočí z toho mosta, kde som ju našiel alebo čo? Veď ona sa úplne zrútila." Rozplakal som sa. Sám neviem prečo.
"Lou hneď prídem k tebe dobre? A vezmem aj Harryho zaslúži si, aby vedel, kde je jeho sestra. Čakaj nás."
"Ale.."
"Žiadne ale hovorím ti, že prídeme. Nedovoľ jej odísť. Prosím ťa o to."
Prestal som namietať. Rozlúčili sme sa a zložil. Amanda stále spala. Opatrne som ju vzal do náruče a odniesol do izby. Našťastie som ju nezobudil. Prikryl som ju a opatrne vyšiel z izby. Pripravil som niečo na jedenie. Nenechám ju predsa hladnú, keď sa zobudí. Do polhodiny bol u mňa Liam a Harry. Bol na mňa nehnevaný videl som to na ňom. No hneď ako som otvoril dvere som ich upozornil nech sú potichu lebo spí. Všetko som Harrymu a Liamovi nakoniec povedal. Okolo pol ôsmej prišla do obývačky Amanda. Harry sa hneď za ňou rozbehol a uväznil ju vo svojom objatí. Rozplakala sa mu v náručí a on sa ju snažil utešiť...
O mesiac
Lou
S chalanmi sme Amande pomáhali najviac ako sme vedeli. Kúpili sme si vilu, kde sme sa všetci aj s Amandou a Danielle presťahovali, aby sme s ňou mohli tráviť každú voľnú chvíľu. Harry mi nakoniec povolil, aby som sa jej priznal k svojim citom. Neodhodlal som sa k tomu do dnes. Za týždeň odchádzame na polročné turné. Ponúkli sme jej, že môže cestovať s nami a ona to s radosťou prijala. Skamarátila sa s Danielle Liamovou priateľkou a veľmi dobre si rozumejú. Rozhodol som sa, že dnes to už spravím. Pozval som ju von. Prechádzali sme sa cez park. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. Kúpili sme si zmrzlinu a pochutnávali sme si na nej. No na chvíľu som sa otočil na ňu a nevenoval som pozornosť zmrzline. Naklonila sa a uchmatla mi zmrzlinu. Ona tú svoju už nemala a mne ostal ešte jeden kopček. S úsmevom na perách ju začala jesť.
"No len počkaj." Pohrozil som jej a ona sa rozbehla a pritom jedla zmrzlinu, po ktorej po dvoch minútach nebolo ani stopy. Bláznili sme sa ako deti. Rýchlo som ju dobehol a chytil zozadu okolo pása
"Mám ťa" zahlásil som s úsmevom. Stáli sme pri jednom strome. Otočila sa ku mne a boli sme k sebe veľmi blízko. Na tvári nám pohrával úsmev. Pozerali sme sa na seba a ja som sa prestal ovládať. Nahol som sa k nej a pobozkal som ju
Amanda
Za ten mesiac mi chalani veľmi pomohli. S Harrym už spolu vychádzame skvelo a s ostatnými chalanmi a Dan si tiež veľmi dobre rozumiem. Teraz bývame všetci spolu vo vile a chalani so mnou trávia každú voľnú chvíľu. Keď sú chalani preč tak je so mnou Dan a vždy niečo podnikáme. Ale čo bolo na tom najhoršie začala som si uvedomovať, že som sa zaľúbila do Louisa. Keď mi chalani oznámili, že môžem s nimi cestovať hneď som to prijala. Znamenalo to, že môžem byť s nimi celý čas a hlavne s Louisom. Do odchodu nám ostáva týždeň. Dnes ma pozval Lou do parku. Boli sme vážne skvelý kamaráti no mne by sa páčilo, keby sme boli aj niečo viac. Prechádzali sme sa parkom a klebetili o všetkom možnom. Kúpili sme si zmrzlinu. Ja som tú svoju zjedla rýchlo, lebo som mala len jeden kopček, ale Louis si kúpil tri. Na chvíľu prestal venovať pozornosť zmrzline a ja som to využila. Naklonila som sa bližšie k nemu a zmrzlinu som mu zobrala. S úsmevom na perách ju začala jesť.
"No len počkaj." Pohrozil mi a ja som sa rozbehla a pritom jedla zmrzlinu. Po pár minútach ma dobehol. Objal ma zozadu okolo pása a zahlásil mám ťa. S úsmevom na tvári som sa k nemu otočila. Všimla som si, že aj on sa usmieva. Pozerali sme sa na seba s úsmevom na perách a zrazu ma pobozkal. Bozk som mu opätovala. Ruky som si zaplietla do jeho vláskov a ani neviem ako dlho sme sa tam bozkávali. Keď sme sa od seba odtiahli úsmev nám neschádzal z tváre.
"Milujem ťa" povedal zrazu a znova ma začal bozkávať.
"Aj ja teba. Veľmi." Odpovedala som mu, keď sme sa odtiahli a znova sme sa do seba zavesili.
Pomaly sa začalo stmievať tak sme sa ruka v ruke s prepletenými prstami pobrali domov. Bolo nám jedno, či nás niekto uvidí alebo nie. Len čo sa za nami zavreli dvere sme sa na seba vrhli. Vzal ma na ruky a odniesol do izby. Položil ma na posteľ a pokračovali sme tam kde sme prestali. Pomaly sa svojimi perami presúval na môj krk. Rukami mi zašiel pod tričko a o chvíľu som ho už na sebe nemala...
"Dobré ránko princezná" pozdravil ma Lou hneď, keď som otvorila oči a pobozkal ma.
"Dobré" vymanila som sa z jeho objatia a odpochodovala do svojej izby aby som sa mohla dať do poriadku a zišla dole. Tam už bol Harry a Lou. Sadla som si za stôl vedľa Louiho, kde vždy sedávam a pustila sa do raňajok.
"Tak čo ako bolo včera v parku?" spýtal sa s úsmevom Harry.
"Skvelo" odpovedala som a chytila Louiho nenápadne za ruku.
"Tak tu sú naše hrdličky" pricupitala do kuchyne Dan so širokým úsmevom a Liamom po svojom boku. My sme na seba s Louim hodili nechápavé pohľady a Dan si to všimla.
"Je toho plný twitter a noviny. Aby som bola presná toho vášho bozku v parku." Objasnila.
"Dali sme sa dokopy" povedal Lou ešte pred tým ako niečo stihol Hazza povedať a pobozkal ma.
"Gratulujem" ozývalo sa na nás s každej strany. Uväznili nás v skupinovom objatí a my sme boli šťastný, že to zobrali takto skvelo...
Louis
Od toho čo sme sa dali s Amandou dokopy ubehol už rok. Práve sme na dovolenke v Paríži. Prechádzali sme sa ulicami nočného Paríža a vychutnávali sme si prítomnosť jeden druhého. Prišli sme až pod Eiffelovu vežu, kde sme zastali a ja som si ju otočil k sebe.
"Už dlhšie som chcel niečo urobiť ale nikdy nebola vhodná chvíľa..." začal som a pozeral sa jej priamo do očí. Vybral som si z vrecka malú krabičku a kľakol som si.
"Amanda vydáš sa za mňa?" otvoril som krabičku. Odpovedala mi áno. Dal som jej prstienok a pobozkal som ju. Spoločne sme kráčali smerom k nášmu hotelu, keď nás zastavilo jedno dievčatko a vypýtalo si podpis. Rýchlo som sa jej podpísal a aj som sa s ňou odfotil. Do hotela sme prišli pár minút pred pol nocou. Amanda zmizla v sprche a ja som medzitým skočil na skype. Online bol jedine tak Harry a hneď mi aj volal. Hovor som prijal a chvíľu sme spolu debatili. No keď sa Amanda vrátila hovor som zrušil a v sprche som ju vystriedal ja. Keď som sa vrátil pobozkal som ju no ona z bozku na dobrú noc dosiahla niečo viac...
Amanda
Dovolenku som si užila. Ako inak veď som tam bola s mojou láskou. No v poslednej dobe mi nebýva dobre. Možno je to len z toho zhonu zo svadby, ktorú už chystáme. Už to trvá týždeň, čo mi býva zle. Dan mi povedala nech idem k doktorovi a ona sa ponúkla, že pôjde so mnou, aby som nešla sama. Veľmi som sa bála. Vzali mi krv a povedali, že zajtra budú výsledky. Bola som tak nervózna, že až. Hneď na druhý deň ráno sme s Dan išli opäť k doktorke a tá ma poslala s nejakými papiermi mojej gynekologičke. Tak sme tam teda zašli a dozvedela som sa, že som tehotná. Myslela som, že na mieste chytím infarkt. Keby tam pri mne nebola Dan neviem, čo by som robila. Spoločne sme prišli domov a ja som si počkala na Louisa. Hneď ako prišiel som sa s ním zavrela v našej izbe.
"Vieš Lou musím ti niečo povedať." Začala som. Lou si sadol na posteľ a ja som si sadla na jeho kolená. Nevedela som ako začať tak som len chytila jeho ruku a položila som ju na moje bruško.
"Ja...ja som tehotná." Dostala som napokon zo seba a na jeho tvári sa objavil úsmev. Pobozkal ma a povedal, že sa veľmi teší. Chvíľu sme tam ešte boli a bozkávali sa ale potom sme to išli oznámiť ostatným. Všetci nám začali gratulovať a už sa hádali o to kto bude krstný otec. Z Louim sme sa už dohodli, že ním bude Harry, keďže je môj brat a krstnou mamou jeho priateľka teda ak ňou dovtedy vydrží byť...
O rok a pol

S Louisom sme mali nádhernú svadbu. Narodila sa nám dcérka, ktorej sme dali meno Lilly. Spoločne sme sa presťahovali do malého domčeka neďaleko vily. Danielle s Liamom sa vzali mesiac po nás a čakajú prírastok do rodiny. Tiež sa presťahovali, aby mali svoje súkromie. Harry ku podivu ostal so svojou priateľkou a nedávno sa zasnúbili. Niall so Zaynom si tiež našli priateľky, ale zatiaľ si nie sú istý, či im to spolu vydrží na dlhšie. Ich skupina One Direction, je veľmi úspešná a fanúšikov majú stále viac. Stále koncertujú, ale už po menej. Kto vie možno sa raz rozpadnú a zostanú len skvelými kamarátmi, ale zatiaľ sa na tento krok nechystajú...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama