Začiatok niečoho nového

20. července 2013 v 23:37 | A.K. |  Jednodielovky
Ďalšia jednodielovka z mojej dielne. Hádam si ju niekto prečíta.




Prechádzala som sa ulicami Paríža. Teraz na konci decembra boli zahalené jemnou bielou prikrývkou. Teplota určite nebola vyššia ako dva stupne, ale aj napriek tomu sa mi nezdala byť vonku zima. Možno to bolo tým, že som bola totálne na dne a už mi bolo všetko jedno. A pýtate sa prečo som na dne? Pred týždňom sme mali s mojim bývalým frajerom výročie. Boli sme spolu už nádherné tri roky. Išla som k nemu že ho prekvapím, ale zostala som prekvapená ja. Pristihla som ho ako sa bozkáva s inou a mala som pochyby, že ostali len pri bozkávaní. Rýchlo som odtiaľ ušla a poslala mu SMS, že je koniec. Skúšala sa mi dovolať ale jeho hovory som vždy vypla. Dva dni na to som ho stretla v Stursbucks. Chcela som sa mu vyhnúť no on sa mi pristavil do cesty. Bol zvedavý prečo som náš vzťah ukončila tak som mu vykričala tú ženskú s ktorou sa bozkával. Snažil sa mi to aj vysvetliť, ale odmietla som ho počúvať. Raz sa to už stalo a sľúbil mi, že to už viac nespraví no sľub porušil.
Bola som tak ponorená v myšlienkach, že som ani nezaregistrovala, že som sa dostala pod Eiffelovu vežu. Boli pri nej zamilované páry a nebolo pochýb, že sú neskutočne šťastní. Radšej som sa pobrala odtiaľ preč opäť ponorená hlboko vo svojich myšlienkach, ktoré stále blúdili k tomu debilovi.
Louis
S chalanmi sme boli práve v Paríži. Nemohol som si pomôcť ale spomenul som si na to, ako som sa tu prechádzal s El minulý rok. Vtedy sme tu na Silvestra boli tiež. Netuším prečo som pristal na to, že sem s nimi pôjdem. Každá myšlienka blúdila k nej. Nechápem, prečo sa so mnou rozišla. Síce to už bolo vyše mesiaca ale aj tak ma to trápilo. Túlal som sa Parížskymi ulicami a premýšľal nad uplynulým rokom. Hodiny práve odbili desať hodín večer a mne začínala byť zima. Nevšímal som si cestu a zrazu som pocítil, že som do niečoho narazil. Pozrel som sa pred seba a zistil som, že som zrazil na zem dievča.
"Prepáč mi to, nepozeral som sa pred seba, je to moja chyba," ospravedlňoval som sa jej a podal jej ruku nech sa ma chytí. Pomohol som jej na nohy a konečne som sa jej mohol pozrieť do tváre, ktorú mala vtedy sklopenú. Nemohla byť staršia ako som bol ja. Mala nádherné čierne, husté, dlhé a vlnité vlasy a jeden pramienok mala ružový. Jej oči boli modré.
"Nič sa nestalo. Ja som tiež nedávala pozor, takže som vinná aj ja," prehodila.
"Pozývam ťa na horúcu čokoládu. Teda ako ospravedlnenie." Nadhodil som rýchlo, zž len to, že bola pri mne mi vyvolalo na tvári úsmev. To bolo prvýkrát čo som sa od rozchodu s El úprimne usmial.
"Tak dobre."
Bol som rád, že súhlasila. Bok po boku sme sa vydali do najbližšej cukrárne.
"Inak ja som Louis," predstavil som sa jej, keď sme už sedeli v teplej cukrárni a čakali na čokoládu.
"Vanessa," krásne sa na mňa usmiala.
"Teší ma!"
"Aj mňa!"
Rozhovor medzi nami ani raz nestál. Teraz som už isto vedel, že som sa do nej zamiloval na prvý pohľad. Keď sme už mali prázdne poháre zaplatil som a opustili sme cukráreň. Nechcel som sa s ňou ešte lúčiť a tak som jej navrhol, či sa ešte nepôjde prejsť. Súhlasila. Prechádzali sme sa a pritom rozprávali.
"Počuj, čo robilo také krásne dievča tak neskoro vonku samé?" Bola ticho až príliš dlho tak mi došlo, že mi nechce odpovedať.
"Prepáč mi to. Nemal som vyzvedať."
"Ale to nič, Louis. Len som si potrebovala prečistiť hlavu. Vieš mám teraz ťažké obdobie, pretože som sa rozišla s priateľom."
"Aha. Prepáč, že sa pýtam ale prečo?"
"Podviedol ma," odpovedala a pritom som si všimol, ako zaťala päste. V diaľke som zahliadol Eiffelovku a tak som ju zobral za ruku a ťahal k nej.
"Hej Lou čo to robíš?" prehovorila po chvíli behu. Nahodil som šibalský úsmev a pokračoval v behu. Bol som spokojný až pod vežou. Neviem prečo ale pohľad mi padol na hodinky na mojej ruke. Ukazovali štvrť hodinu do polnoci.
"Vanessa, keď som ťa pred hodinou nechtiac zrazil bol to môj najšťastnejší okamžik pretože som sa zamiloval. Zamiloval som sa do teba hneď na prvý pohľad aj napriek tomu, že som si pred vyše mesiacom sľúbil, že tak skoro sa na žiadne dievča ani nepozriem pretože som sa v jednom dievčati dosť sklamal. Ale ty si mi hlavu poplietla a to sa poznáme skoro dve hodiny."
Vanessa
Pozerala som na neho a nechcela som veriť jeho slovám. Práve mi tu povedal, že sa do mňa zamiloval.
"Lou ja.." nevedela som čo mu mám na to povedať. Pred týždňom som sa rozišla so svojím dlhoročným priateľom a teraz mi tu vyznáva city chalan ktorého poznám necelé dve hodiny. Nestihla som ani nič povedať a už som cítila jeho pery na mojich. V tom momente som nemohla robiť nič iné iba mu bozky opätovať. Bozkávali sme sa dovtedy pokiaľ sa nezačalo ozývať búchanie. Práve v tom momente sme zdvihli hlavy k oblohe ktorá sa rozžiarila rôznymi farbami.
"Šťastný nový rok Vanessa!"
"Aj tebe Lou!"
Len čo som to dopovedala opäť sme spojili naše pery. Presne v tom okamihu som vedela, že toto je začiatok niečoho nového....
Dnes sa píše rok 2015 a ja stojím pred zrkadlom v bielych šatoch a čakám na svojho otca, ktorý ma privedie k oltáru aby som spojila život s človekom, ktorého nadovšetko milujem a viem, že on miluje mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Dexie | Web | 21. července 2013 v 14:40 | Reagovat

Ahojky, už jsem se vrátila z dovči, tak zase budu aktivní a jak to tak vidím, tak mi tu toho ještě hodně chybí přečíst ;) Jestli budu mít večer čas, tak se na to vrhnu ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama