Nový spolužiak - 10. časť

29. srpna 2013 v 11:00 | A.K. |  Nový spolužiak
Trošku neskôr ale predsa. Snáď sa bude páčiť :) Všetko hodnotenie beriem, hlavne to záporné, keďže viem, že to nie je nič moc.


"Ty si ešte tu?" začul som hlas nad sebou. Zdvihol som pohľad a pozrel na osobu, ktorá mi položila otázku.
"Áno. Chcem len vedieť či je Emma v poriadku." Odvetil som.
"Je len vyčerpaná. Bolo na ňu toho veľa. Neboj sa, už sme informovali jej brata a ten po ňu príde. S doktorkou sme sa dohodli, že ju pár dní nechá doma, aby si poriadne oddýchla a keď sa vráti tak jej už nebudú robiť zle. Môžem Ťa poprosiť o to aby si jej potom zaniesol úlohy? A ak by si nemohol povedz Abby."
"To je v poriadku pani učiteľka. Rád jej ich zanesiem."
Usmiala sa na mňa a povedala, že mám ísť domov. Chcel som namietať, ale nedovolila mi to. Ževraj to s triednou vybaví. Poďakoval som a išiel si po veci.
Hlavou mi vírili všeliake myšlienky. Premýšľal som o tom ako to angličtinárka myslela.
"Hej Harry" začul som za sebou hlas. Otočil som sa a zbadal tam tú kravu Améliu. Čo odo mňa stále chce? To jej nestačí to, čo som jej minule povedal? Zo slušnosti som zastavil. Len čo bola pri mne spustila spúšť otázok no bol som pevne rozhodnutý ani na jednu jej neodpovedať.
"Načo ti to je? Je to moja vec a teba do toho veľké nič." Odbil som ju a pokračoval ku skrinke. Tam ma zase čakala Abby, ktorej som vysvetli, čo sa stalo a odišiel preč.
Emma
Zobudila som sa a všade bola tma. Pomaly som sa postavila s postele. Bola som veľmi ospalá no aj tak som sa premohla a zišla dole. Z obývačky sa ozývali hlasy. Vošla som dnu a zistila som, že hlasy sa ozývali z televízora. Na gauči sedel môj brat aj s maminou.
"Ahojte" povedala som. Obidvaja sa otočili a na tvári mali prekvapený výraz. Mamina mi povedala, že si mám k nim prisadnúť a tak som išla. Chvíľu bolo ticho, ale brat ho prelomil.
"Prečo si nám to nepovedala?" pozerala som na nich, lebo som nechápala o čom hovoria, ale potom som začala tušiť o čom hovoria.
"Prepáčte mi to, ale nemohla som. Oni by mi boli schopný ublížiť ešte viac." Začali mi tiecť slzy, len čo som si spomenula na to, čo sa stalo.
"Bola si mimo dva dni Emma. Sľúb nám, že sa to už viac nestane." Prosila ma. Pokývala som na znak súhlasu a schúlila sa mamine do náručia.

Na druhý deň sa u nás objavil Harry. Oznámil mi, že sem za mnou bol aj pred tým a mňa to veľmi potešilo. Doniesol mi úlohy a potom sme sa rozprávali v podstate o všetkom. Strávil u mňa asi také tri hodiny ale mne to prišlo ako desať minút. Zostal u nás aj na večeru a potom sme sa chtiac-nechtiac museli rozlúčiť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama