Nový spolužiak - 5. časť

12. srpna 2013 v 0:48 | A.K. |  Nový spolužiak

Harry

Vonku už bola tma. Predsa len je pomaly koniec októbra. Pritiahol som si tenkú vetrovku bližšie k telu a svoju pomalú chôdzu mierne zrýchlil. Domov som došiel za necelých päť minút. Predsa len táto ulica je dosť dlhá a aj keď býva na jej opačnom konci nie je to najbližšie. Ani som sa nenamáhal pozdraviť mamu s Gemmou, ktoré sedeli v obývačke pred telkou. Prešiel som okolo nich a zamieril k sebe do izby. Večeru som vynechal, pretože som vôbec nebol hladný a to som mal naposledy obed. Rozvalil som sa na posteľ a len tak pozeral do stropu. Zajtra ju zase uvidím. Prebehlo mi mysľou a na tvári sa mi objavil mierny úsmev. Vstal som a pripravil si ostatné veci do školy. Zrak mi padol na hodiny, ktoré práve odbili pol desiatej a tak som vykonal večernú hygienu a uložil sa na dobrú noc.
Vstal som s úsmevom na tvári. Sníval sa mi nádherný sen. V tom sne som bol s Emmou na pláži. Boli sme obaja starší a na tvárach nám pohrával úsmev. Sedela vedľa mňa a ja som ju držal v náručí. S hlavami opretými o seba a s úsmevmi na tvárach sme pozoravali západ Slnka. Škoda, že si zvyšok snu nepamätám.
Do školy som došiel päť minút pred zvonením. Pobral som sa k svojej skrinke a hodil tam nepotrebné veci. Otočil som sa smerom k Emminej skrinke a zbadal som ju tam aj s Abby. S úsmevom som sa k nim pobral. Predsa len ich nebudem ignorovať keď sme teraz kamaráti no nie?
"Ahojte" pozdravil som.
Emma
Ráno ma prebudila bolesť. Pozrela som sa na miesto odkiaľ tá neznesiteľná bolesť prichádzala a neverila som vlastným očiam. Na mieste, kde ma včera Lucas tak silno držal som mala veľkú modrinu. Abby ešte spala. Skontrolovala som čas a pri tej predstave, že som mohla ešte dve hodiny spať ma išlo poraziť. Nepozorovateľne som prešla do kúpeľne. Potrebovala som sprchu a to hneď!
Vliezla som do sprchového kúta a nechala som teplé kvapky, aby zmáčali moje telo. Strávila som tam vyše pol hodiny a stále mi bolo rovnako. Vyliezla som a zabalila do pripraveného uteráku.
Už oblečená som sa vrátila do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu a potom sa dala do budenia Abbs. Po pol hodine konečne vstala. Pokým sa dávala dokopy som zišla do kuchyne, kde už bola mamina a práve chystala raňajky. Zaželala som jej dobré ráno a pomohla jej.
"Dobré ráno" ozvalo sa spoza môjho chrbta. Obzrela som sa a čo nevidím? Za mnou stál vysmiaty Eric. Kto vie kde sa zase celú noc túlal. Netrvalo dlho a prišla aj Abby. Dojedla som chleba, rozlúčila sa a spolu s Abbs sme odišli do školy. Cesta prešla rýchlejšie ako inokedy. Na tvárach nám pohrával úsmev ale ten sa mi rýchlo vytratil, keď som si všimla pred bránou Lucasa. Čo tu ten robí? Veď o tomto čase by mal byť v škole, ktorá je od tej mojej vzdialená dobrých pätnásť minút.
"Abby choď napred, hneď prídem" povedala som jej a snažila som sa aby na mne nič nezbadala. Pozrela sa na mňa pohľadom Akože vážne? Ale bez najmenších námietok odišla. Podišla som bližšie k Lucasovi a spýtala som sa čo tu hľadá. Pokým som ho tu nevidela som si na neho nespomenula. Včera som mu nestála ani len za sprostú SMS v ktorej by sa mi ospravedlnil.
"Prišiel som sa ospravedlniť za ten včerajšok. Prepáč mi to prosím Em." Pozrel na mňa psím pohľadom. Lenže je na omyle. Toto mu len tak neodpustím.
"Neviem čo teraz odo mňa akože čakáš. Vážne prosím nechaj mi chvíľku čas na premyslenie. To čo si včera urobil by som do teba nikdy nepovedala. Takže ak ma máš vážne rád tak ma nechaj chvíľu na pokoji."
Lucas
"Dobre. Nechám ti chvíľu času." pristúpil som na to, čo navrhovala a to len preto, lebo ju ešte potrebujem. Objal som ju a rozlúčili sme sa. Otočila sa a odišla smerom k škole. Vybral som mobil lebo mi už vo vačku chvíľu vibroval. Ešteže som si vypol zvuky. Na displeji mi svietilo meno osoby, ktorú som teraz chcel počuť najmenej.
"Áno?"
"Láska a čo tak otrávene? Prečo tu už nie si keď si tu mal byť už pred piatimi minútami?" vybehla na mňa. Ach jáj tak som neprišiel na čas a čo teraz ako má byť?
"Prepáč, hneď som na našom mieste." Odvetil som to, čo chcela počuť.
"Dobre čakám ťa."
Konečne to vypla. Zapol som si prehrávanie pesničiek a mobil strčil do vrecka. Zo sluchátok vychádzali tóny mojej obľúbenej pesničky a to ma trochu upokojilo. Vykročil som smerom k uličke, kde sme sa pravidelne stretávali a dúfal som, že ma nezabije za to meškanie.
Emma
"Ahojte" otočila som sa smerom odkiaľ prišiel pozdrav. Predo mnou stála osoba, ktorá mi hneď zlepšila náladu.
"Ahoj, Harry" odzdravila som. Vzala som si potrebné veci a spolu s Abbs a Harrym sme odišli smer trieda. Prišli sme presne so zvonením čo ma vôbec neprekvapilo vzhľadom na to kedy sme poctili svojou návštevou túto budovu. Teda ja, lebo Abbs tu už bola.
Hodiny prebiehali v pohode a cez prestávku som sa bavila s Harrym a Abby. Nastal obed a všetci traja sme sa naraz pobrali do školskej jedálne. Aspoňže dnes mi dali pokoj. Postavili sme sa do radu, ale náš rozhovor sme neprerušili. Konečne na nás prišiel rad.

Išla som aj s táckou s jedlom k stolu, kde už sedeli tí dvaja, keď ma obklopili štyri známe tváre. Známe príslovie Nekrič hop kým nepreskočíš sa potvrdilo...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andy | Web | 12. srpna 2013 v 12:17 | Reagovat

Jsem moc zvědavá, jak se to bude odvíjet dál a máš moc krásný lay :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama