Nový spolužiak - 8. časť

18. srpna 2013 v 9:07 | A.K. |  Nový spolužiak


Všetko som jej povedala. Presne tak ako to bolo. Od toho dňa kedy sa to stalo prvýkrát až do teraz. Neveriacky na mňa pozerala no vedela som, že vie, že si nevymýšľam a hovorím len čistú pravdu. Občas sa mi do očí drali slzy, no vždy sa mi ich podarilo zastaviť.
"Prečo si za mnou neprišla Emma? Vidno, že ti to nerobí dobre. Neboj sa, už viac nebudeš trpieť o to sa osobne postarám!" Na tvári sa jej objavil jemný úsmev. Je dobre vedieť, že niekto je na mojej strane a že mi pomôže.
"Začneme tým, že teraz pôjdeš pekne do triedy a budeš sa správať ako obyčajne o zvyšok sa postarám ja. Dnes máme spolu poslednú hodinu, tak ma po nej prosím počkaj aj s Harrym." Kývla som na znak, že všetkému rozumiem a chystala sa odísť, keď v tom sa opäť ozvala.
"Mimochodom som rada, že máš pri sebe niekoho ako je Harry a Abby. Vidno, že si vedia vybrať kamarátov rovnako ako ty. A jedno si zapamätaj Emma. Je lepšie mať pri sebe menej kamarátov, ale skutočných ako byť obklopená desiatkami a pritom každý jeden je falošný."
Pozerala som na ňu ako na zjavenie, ale aj napriek tomu som vedela, že má pravdu.
"Ďakujem" povedala som po tichu a opustila jej kabinet.
---
"Emma, Emma" počula som z diaľky, keď som vošla do triedy. Samozrejme to na mňa kričala Abby a pritom na mňa mávala. Pokrútila som hlavou a usadila sa na svoje miesto vedľa Harryho. Dnes sme nemali šancu sa ani pozdraviť.
"Ahoj" pozdravil ma. Usmiala som sa na neho a odzdravila. Pustili sme sa do reči. Bavili sme sa ako keby sme sa nevideli minimálne mesiac a to sme sa nevideli necelý deň. Z rozhovoru nás vyrušil až príchod učiteľky.
Správala som sa presne tak ako vždy. Cez veľkú prestávku som si išla odniesť veci do skrinky, pretože som mala obed, keď si ma odchytil jeden z tých "dobrých" chlapcov. Bola som uväznená medzi ním a školskou chodbou. Pevne ma držal za vlasy a hlavu mi držal zaklonenú. Do očí sa mi hrnuli slzy. Už som si zvykla na to, že sú každodennou súčasťou môjho života. Cítila som na sebe jeho pohľad a na krku dych. Čo som komu spravila, že musím takto trpieť? Kde je veta, ktorú mi povedala angličtinárka? Už viac nebudeš trpieť. Kde len sa stratila? Chcela som prosiť, aby ma pustil. Aby prestal, no z úst mi nevyšla ani hláska. Ani len jedno hlúpe písmenko, iba vzlyk. Perami sa prilepil na môj krk. Viac sa na mňa pritlačil. Bolo mi to viac ako nepríjemné. Po chvíli hlavu priblížil až k môjmu uchu, až som mala pocit, že sa ma na ňom dotýka perami.
"Tak čo, aké to je? Páči sa ti to?" spýtal sa.
Nevládala som odpovedať. Nemala som silu na nič. Hlavu odtiahol, a tú moju pomocou vlasov ešte viac zaklonil. A to som si myslela, že to viac nejde.

"Odpovedz!" zahučal. Netrápilo ho ani to, že sme sa nachádzali na školskej chodbe, kde sa môže hocikedy niekto objaviť. Snažila som sa zo seba vydať zápornú odpoveď, ale v tom som pocítila úľavu...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andy | Web | 21. srpna 2013 v 22:20 | Reagovat

Moc hezký dílek! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama