Nový spolužiak - 9. časť

25. srpna 2013 v 23:52 | A.K. |  Nový spolužiak
Vrátila som sa už dnes. Pridávam sem teda ďalšiu časť Nového spolužiaka. Snáď sa bude aspoň trošku páčiť.



Moje telo začalo padať k zemi. Čakala som tvrdý pád, ale ku podivu bol jemný. Možno sa to zdá zvláštne, no vyčerpalo ma to. Oči sa mi zavreli. Hlasy som vnímala len zdiaľky a aj to veľmi slabo. Bolelo ma úplne všetko. A zrazu nastala tma.
Harry
"Kde je toľko tá Emma? Už tu mala dávno byť!" hovoril som Abby, keď sme stáli pri jej skrinke a po Emme neboli ani stopy. Nepáčilo sa mi to. Bez vysvetlenia som sa otočil a vydal sa ju hľadať. Rozmýšľal som, kde by mohla byť. Bol som tak zamyslený, že som sa omylom zrazil s našou angličtinárkou.
"Prepáčte mi to." Slušne som sa spravedlnil.
"Nič sa nestalo. Kam ideš taký zamyslený?"
"Robí mi starosti Emma. Mala ísť s nami na obed. Čakali sme ju asi pätnásť minút no neukázala sa, tak som premýšľal, kde ju hľadať." Vysvetlil som. Na jej tvári sa objavil vystrašený výraz.
"Idem s tebou!" povedala rozhodne.
Po piatich minutách hľadania sme ju konečne našli. Ale rozhodne nie tak ako som si to predstavoval. Obraz, ktorý sa mi naskytol som nečakal ani v tom najhoršom sne. Emma pritisknutá ku stene, hlava zaklonená a ten hajzel na ňu pritisknutý ako prísavka. Slzy jej tiekli po tvári a z úst unikali vzlyky. Pomaly ani nedýchala. Vrel vo mne hnev. Rýchlosťou blesku som sa k nemu rozbehol a odstrčil ju od Emmy. Mal som sto chutí ho zbiť do krvi. Zastavila ma učiteľka, ktorá ma poslala za Emmou. Prišiel som práve včas, lebo začala padať k zemi. Podložil som pod ňu ruky, aby si neublížila ešte viac. Videl som, že jej nie je najlepšie. Oči mala zavrené a tvár vlhkú od sĺz. Zaregistroval som, že sem prišiel náš telocvikár. Učiteľka mu niečo hovorila a ten len súhlasne prikývol. Nezaujímal som sa o to. Jediné, čo ma teraz zaujímalo bola Emma. Aby bola v poriadku.
"Prepáč mi to." Povedala angličtinárka Emme a zotrela jej z tváre slzy. Ani som si nevšimol, kedy sem prišla.
"Harry, prosím zober ju na ošetrovňu. Prídem tam, len niečo musím ešte vybaviť."
Pokýval som hlavou na znak súhlasu a pomaly sa postavil aj s Emmou v náručí. Ako môže niekto ubližovať tak krásnemu stvoreniu?
Išiel som najrýchlejšie ako som mohol. Mal som šťastie, lebo keď som prišiel akurát išla dnu aj doktorka. Hneď ako ma zbadala s Emmou v náručí, ma vpustila dnu. Položil som ju opatrne na posteľ. Doktorka sa ma pýtala, čo sa stalo. Povedal som, čo som vedel.
"Dobre, Harry. Poprosím ťa choď von prezriem ju." Ako povedala tak som urobil. Venoval som Emme ešte jeden pohľad a opustil ambulanciu. Posadil som sa na jednu zo stoličiek pred ňou a čakal. Neviem ako dlho som tam bol a premýšľal. Prebral ma až hlas angličtinárky.

"Emma je vo vnútri" bolo jediné, čo som jej povedal. Poďakovala mi a vošla do ambulancie. Ktovie koľko ubehlo času odvtedy, čo som ju sem priniesol. Dúfam, že jej nič nespravil, lebo ak áno tak za seba neručím. Je mi jedno, či by ma vyhodili zo školy alebo hocičo iné. Som ochotný kvôli Emme obetovať všetko!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama