Will you marry me?

10. srpna 2013 v 13:00 | A.K. |  Jednodielovky
Pridávam jednodielovku s Liamom. Snáď sa bude páčiť. :)



Prechádzala som sa rušnými ulicami Londýna a vychutnávala si slnečné lúče. Už je to mesiac. Dlhý mesiac, čo je na turné. Ešte týždeň a zase ho budem môcť objať či pobozkať jeho pery. Rozbehla som sa k parku, ktorý som zahliadla. Práve tam to všetko začalo.
Pršalo. Všetci sa rozutekali domov, ale len ja som ostala sedieť na lavičke. Načo pôjdem domov, keď aj tak nikomu nechýbam? Pochybujem, že si vôbec všimli, že som odišla. Bola som pene rozhodnutá sa tam už nevrátiť aj keby to malo znamenať, že zostanem na ulici. Bola som už celkom premočená, no netrápilo ma to. Prvá slzy si našla cestu von. Ale nebola jediná. Slzy sa miešali zo studenými dažďovými kvapkami. Pritiahla som si k sebe nohy a objala si ich aby som sa trošku zahriala.
"Čo sa ti stalo?" ozvalo sa nado mnou. Zdvihla som hlavu aby som sa pozrela odkiaľ hlas prišiel. Stál tam chlapec možno tak o 2 roky starší odo mňa. V jednej ruke držal dáždnik a v tej druhej tašku, zrejme s nákupom. V momente ako sa moje oči stretli s tými jeho som stratila reč. Slzy akoby zázrakom prestali tiecť. Už som sa nadýchla, že mu odpoviem no predbehol ma.
"Vieš čo. Poď so mnou." Povedal. Tašku si prehodil do druhej ruky. Natiahol ku mne ruku a ja som ju prijala. Pomohol mi postaviť. Dáždnik dal tak aby bol nad nami oboma, aj keď to už bolo zbytočné. Cesta netrvala dlho aj napriek tomu, že sme šli mlčky. Z vrecka nohavíc vytiahol zväzok kľúčov a otvoril dvere do obrovskej vily. Zostala som stáť ako prikovaná.
"No tak poď dnu. Nestoj tam tak." Pomalými krokmi som vošla dnu. Dala som sa do vyzúvanie svojich premočených topánok. Po chvíli som ich úspešne vyzula a nerovnala sa. Chlapec stál pri mne a už pri sebe nič nemal. Ani som nezaregistrovala, že odišiel.
"Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa s úsmevom. Doteraz ma ani nenapadlo, že neviem jeho meno a on to moje.
"Beatrice"
"Teší ma. Som Liam." Čakala som nejaké potrasenie rukami ale on ma objal aj napriek tomu, že zo mňa tiekla voda. Podo mnou už bola krásna mláčka. Ospravedlnila som sa ale on len kývol rukou a povedal, že to nevadí. Chytil ma za ruku a ťahal ma ku schodom. Vyšli sme hore. Liam otvoril dvere na jednej z izieb a ukázal mi, že mám vojsť. Za mnou vošiel hneď aj on a zamieril si to ku skrini. Vytiahol tričko a tepláky a prišiel až ku mne.
"Tu máš. Tam je kúpeľňa." Ukázal na dvere oproti skrini, "pokojne sa osprchuj. Uteráky sú v skrinke pod umývadlom."
Poďakovala som mu a zamierila si to do kúpeľne.
***
Po dobrej polhodine som kúpeľňu opustila. V izbe bol Liam, ktorý sa za ten čas prezliekol. Sedel na posteli a pozeral do notebooku. Vedľa neho na stolíku boli položené dva pariace sa poháre. Zdvihol hlavu a keď ma zbadal usmial sa. Rukou mi ukázal, že si mám k nemu sadnúť na posteľ. Notebook odložil a vzal poháre. Len, čo som tak spravila mi do ruky podal jeden pohár a on si vzal ten druhý.
"Tak a teraz mi môžeš všetko porozprávať." Riekol s úsmevom a ja som začala.
Musela som sa nad touto spomienkou pousmiať aj keď jediné dobré čo na nej bolo bol Liam. Prešla som cez celý park. V diaľke som videla Londýnske oko tak som sa k nemu vybrala. Pozerala som naň a spomínala na to ako som tu bola prvý krát s Liamom. Práve tam sme sa prvý krát pobozkali. Bola som tak zabratá do mojich myšlienok, že som si ani nevšimla osobu ktorá ku mne prišla. Okolo pása ma objali čiesi ruky. Na tvári sa mi objavil obrovský úsmev. Priložila som ruky na tie jeho a vychutnávala si túto chvíľu. Položil si hlavu na moje plece. Nič sme nehovorili aj keď toho bolo tak veľa, čo som mu chcela povedať.
"Ahoj" prelomil po dlhšej dobe ticho a dal mi bozk na líčko. Ruky som spustila k telu a otočila sa.
"Ahoj" povedala som tiež. Pritiahol si ma k sebe bližšie a po dlhej dobe sme sa pobozkali. Nežne a zo všetkou láskou, ktorú k sebe prechovávame. Pritiahol si ma do náruče.
"Tak veľmi si mi chýbal" zašepkala som mu do hrude.
"Veď aj ty mne, láska. Pôjdeme sa previesť, dobre?" Prikývla som a už ma ťahal ku okienku s lístkami.
***
Boli sme na samom vrchu a ja som sa pozerala na ten nádherný výhľad.
"Bea" oslovil ma Liam. Otočila som sa. V tom momente siahol do vrecka nohavíc a vytiahol odtiaľ malú krabičku. Kľakol si na jedno koleno a pozrel na mňa.

"Vezmeš si ma?" otvoril krabičku. Bol v nej nádherný strieborný prsteň. Od dojatia som začala plakať. Nebola som schopná slova. Prikývla som mu na znak súhlasu. Postavil sa a s úsmevom mi prsteň nasadil. Naklonila som sa k nemu a naše pery sa spojili v dlhom a nádhernom bozku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Alexi | 31. října 2013 v 18:48 | Reagovat

Niceeee :))))

2 A.K. | Web | 6. listopadu 2013 v 18:43 | Reagovat

[1]: ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama