Nový spolužiak - 15. + 16. časť

19. října 2013 v 17:52 | A.K. |  Nový spolužiak
Tento obrázok mal byť až od 26, ale dám ho už teraz. Tak a pridávam dve časti spolu tak prosím zanechajte mi aspoň hviezdičky. (smutne pozerám).


15

"Harry" chcela som namietať no hneď mi skočil do reči.
"Em prosím. Poď tam so mnou. Nemusíme tam byť dokonca. Dôležité je, že sa tam ukážeme, aby sme nemali zle. Ja tam vážne nemám koho iného pozvať a s tou kozou tam určite nepôjdem." Pri slove koza ukázal hlavou niekam do neznáma. Hneď mi došlo koho pod tým oslovením myslel. Našu "princezničku" Améliu. Osobu, ktorá si o sebe myslí, že môže všetko. Ale to sa mýli. Pozeral sa na mňa psími očami. Pomaly ale isto som sa začala roztápať.
"Fajn. Pôjdem s tebou na ten ples." Zvolila som. Tak nádherne sa usmial. Neubránila som sa úsmevu tiež. Pri ňom mám chuť sa usmievať od rána do večera. Je to normálne? Veď mám Lucasa. Spomenula som si. Lucas. V jeho prítomnosti na neho úplne zabúdam. Akoby, žiaden Lucas nebol. Som len ja a on. Harry. Harry, ktorý je tu pre mňa vždy, keď to najviac potrebujem.
---
Víkend ubehol ako voda. Nastal ďalší novembrový pondelok. Do školy sa mi vôbec nechcelo. Ako mátoha som sa dala do toho, aby som zo seba vykúzlila človeka. Čuduj sa svete za hodinu sa mi to aj podarilo. Po skvelých raňajkách som sa odobrala na cestu do budovy zvanej škola. Abbs aj Harry tam už boli. S úsmevom sme sa zvítali. S Harrym sme po sebe pokukovali. Akoby sme si dávali signáli, či jej to povedať alebo nie. Budovou školy sa ozvalo nepríjemné zvonenie. Spoločne sme sa vybrali do triedy. Ja s Harrym sme sa usadili na svoje miesta a Abbs sa cez celú triedu vybrala k tomu svojmu. Bola som milo prekvapená, že na mňa nikto nepokrikoval. Dokonca nikto odo mňa ani nič nechcel. Ktovie čím to je.
---
Deň v škole ubehol ako voda. S Harrym sme sa dohodli, že dnes prídem k nemu. Mala ísť aj Abbs, ale zavolal jej frajer. Cestu domov sme s Harrym absolvovali spoločne. Reč ani raz nestála. Otriasla mnou zima. Bundu som si viac pritiahla k telu.
"Ale, ale koho to tu máme?" ozvalo sa za nami. Otočila som sa. Stál tam Lucas. "Nič spolu nemáme" napodobnil zrejme môj hlas a pri tom nás prepaľoval pohľadmi. "Myslíš, že ti to uverím? Vždy keď idem za tebou si s ním. Už ma to hnevá Em. Nebudeš sa s ním stretávať je ti to jasné?" priblížil sa ku nám. Harry už chcel niečo namietať ale zastavila som ho pohybom ruky.
"Neozveš sa mi vyše týždňa a chceš ma z niečoho obviňovať? Ja ti tiež nezakazujem stretávať sa s tvojimi kamarátkami!" vybehla som na neho. Fakt, že sme na ulici som úplne odignorovala.
Lucas
Síce je pravda, že ju chcem len na to jedno, ale aj tak. Neznesiem keď je s niekým iným. Aspoň nie dovtedy, kým si s ňou poriadne neužijem. Nech si nemyslí slečinka. Niečo pošepkala tomu chalanovi vedľa nej a odkráčala preč rovnako ako on. Bez toho aby mi oznámila, že odchádza. Pozeral som sa na jej vzďaľujúci sa chrbát. Chytil som nervy. Sklopil som zrak. Siahol som do vačku pre mobil a pozrel sa pred seba. Ten chalanisko jej obmotal ruku okolo pása a tým si ju pritiahol k sebe. Čo si to dovoľuje? Nie že by ma to nejako extra trápilo, ale nebolo mi ani všetko jedno. Áno, ja ju síce podvádzam, kde sa dá, ale neznesiem, že to začne robiť ona mne! To rozhodne len tak nenechám.
"Veď počkaj, maličká." Povedal som potichu s naštvaným hlasom a dal sa do vytáčania známeho čísla.

16

Emma
Ten čas tak šialene letí. November sa prehupol do decembra. Vonku sa značne ochladilo. Lucas sa o mňa začal zaujímať o niečo viac. Nemala som absolútne čas na Abbs ani na Harryho. Môj deň pozostával zo školy, učenia a stretnutia s Lucasom. Jeho bozky mi pripadali úplne iné. Nie raz sa pokúsil o niečo viac, ale vždy som ho stopla. Ešte som nebola pripravená.
V škole sa to všetko zmenilo. Už ma nikto nešikanoval. Aspoň v tejto budove som mohla byť s Harrym a Abby. Harry mi veľmi pomohol. Pomohol mi sa stať znovu tou Emmou, ktorou som bývala. Pri jednom obede sme sa preriekli, že na ten ples predsa len pôjdeme. Abby sa nesmierne potešila. Jej radosť bola ešte väčšia, keď sa dozvedela, že tam pôjdeme spolu.
Čo sa týka matiky, Harry mi veľmi pomohol. Konečne som tomu začala chápať. Som mu za to veľmi vďačná. Učiteľka mala zo mňa tiež radosť a to nehovorím ešte o rodine. Pri slove rodina som sa musela pousmiať. Už len necelé tri týždne a budeme všetci spolu. Ja, Eric, maminka a ocko...
Našťastie dnes Lucas niekam išiel. Kam to mi nechcel prezradiť. Nech sa má dobre. Mamine som o plese už dávno povedala a bola nadšená. Rovnako tak aj z môjho spoločníka. Dnes mala voľno. A v tom ma to napadlo. Zdvihla som sa z postele a zišla dole. Sedela na gauči a sledovala nejaký film v televízore.
"Ehm, mami?"
"Áno, poklad?" povedala bez toho aby odtrhla zrak z obrazovky.
"Vieš tak ma napadlo, či by si nešla so mnou vybrať šaty na ples." Povedala som opatrne.
"To vieš, že pôjdem rada. Choď sa nachystať a môžeme ísť."
Ako povedala, tak aj bolo. Nasadli sme do auta a zamierili si to k obchodnému centru.
Po dvoch hodinách hľadania som ich konečne objavila. Boli dokonalé. http://maturitni-saty.nportal.cz/images/maturitni-saty02.jpg alebo http://www.satynajednicku.cz/image/cache/data/kratke%20saty/3462/HE03462BL-L-500x500.jpg (ktoré sú podľa vás lepšie? Nevedela som sa rozhodnúť tak si predstavte jedny z nich)
Cestou domov sme sa zastavili ešte na horúcu čokoládu. Pobudli sme tam nejaký ten čas a príjemne si pokecali. Premýšľala som nad tým aké to tam bude.
"Nad čím premýšľaš?"
"Rozmýšľam o plese. Vieš ešte som na žiadnom nebola. Bojím sa, že sa strápnim."

"Neboj sa. Všetko dopadne dobre. Uvidíš. Navyše tam bude Harry a Abby." Upokojovala ma. Stačilo tak málo aby som zahnala všetky pochybnosti. Som rada, že mám tak skvelú maminu. Neviem, čo by som si bez nej počala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítaš moje príbehy?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Angelique | Web | 21. října 2013 v 15:06 | Reagovat

hodnocení je hotové

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama