Nový spolužiak - 17. časť

2. listopadu 2013 v 14:37 | A.K. |  Nový spolužiak
Nová časť, už ani nečakám, že to niekto číta. Za chyby sa ospravedlňujem.


A je to tu. Deň plesu. V škole sme mali voľno, aby sme sa pripravili na večer. Zobudila som sa o 10,25. Všetci už boli hore. Spoznala som to podľa hlasov, ktoré vychádzali zdola. Obula som si papuče a zamierila si to do obývačky.
"Dobré ránko"
"Dobré, Em. Na stole máš pripravené raňajky. Najedz sa, a choď sa pripraviť. Pôjdeme do mesta." Oznámila mi mamina. Vošla som do kuchyne a sadla si na svoje miesto. Pritiahla som si k sebe tanier a pustila sa do raňajok.
"Tak ja teda idem." Oznámila som im a odišla do izby. Vzala som si uterák a šla smer kúpeľňa. Vyzliekla som sa a vliezla do sprchového kúta. Pustila som vodu a nechala na seba dopadať kvapky príjemne teplej vody. Po skvelej sprche som sa zabalila do uteráka. Vyčistila som si zuby a išla sa obliecť do niečoho pohodlného ale zároveň teplého. Predsa len je december. Vlasy som si len prečesala a bola som hotová.
Dole ma už čakala mamina. Rozlúčili sme sa s ockom a Ericom a mohlo sa ísť. Mamina zastala pred kozmetickým salónom.
"Vystupovať!" zavelila s úsmevom.
Vošli sme do budovy, ktorá mala steny zelenej farby. Nikto tam nebol, takže som hneď aj išla dnu. Kozmetička ma poslala na posteľ, kde som hneď aj zamierila.
"Predpokladám, že si tu prvý krát. Ja som Elis. Tak začneme." Povedala, keď ku mne prišla.
Nevedela som, čo všetko mám očakávať. Totižto to tej slečne oznámila mamina a zmizla vo vedľajšej miestnosti.
---
"Emma pohni" súrila ma mamina, "ešte musíme zájsť ku kaderníkovi." Dojedla som posledné kúsky mäsa a opustili sme reštauráciu. Oproti bolo kaderníctvo, tak sme si to tam aj namierili. Bola tam taká milá slečna.
Spravila mi úžasný účes. Po prvý krát som si trúfala povedať, že mi to pristane. Mamina zaplatila a odišli sme domov.
Domov sme prišli o dve hodiny, lebo boli zápchy. Hodiny odbili štyri hodiny. To sme tam boli tak dlho? Ples má začať o siedmej. Harry ma vyzdvihne o šiestej tak mám ešte čas. Ale to by nebola mama keby nezačala stresovať.
"Emma neseď tu tak. Ideme ťa dokončiť. Budeš tam najkrajšia." Usmiala sa na mňa a už ma viedla do mojej izby. Zo skrine som vytiahla šaty a položila ich na posteľ.

"Idem ešte niečo zobrať tak si sadni." Povedala a zmizla. Netrvalo dlho a bola späť. V ruke niesla tašku a krabicu. Položila to na posteľ. Z tašky vytiahla naušnice a náhrdelník. Bolo to nádherné. No a v krabici sa ukrývali ako inak lodičky. Na 10 centimetrovom opätku! Prvé čo som si pomyslela, keď som ich videla bolo, že sa na nich zabijem.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čítate príbeh "Nový spolužiak" ?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama