Nový spolužiak - 19. časť

6. listopadu 2013 v 16:13 | A.K. |  Nový spolužiak
Telocvičňa bola zmenená na nepoznanie. Po bokoch boli stoly s občerstvením a tiež miesta na sedenie. Samozrejme nechýbala ani pestrá výzdoba. Ples začal príhovorom riaditeľa. Ak sa mám priznať absolútne neviem o čom hovoril. A to pochybujem, že niekto vôbec áno. Zachytila som akurát tak prvú a poslednú vetu.


"Smiem prosiť?" spýtal sa ma Harry. Vložila som ruku do tej jeho a tým mu dala odpoveď. Odviedol nás skoro do stredu parketu. Akurát hrala pomalá pesnička. Pritiahol si ma k sebe za pás a ja som mu ruky omotala okolo krku. Pomaly sme sa pohupovali v rytme hudby. Klamala by som, keby som povedala, že som si jeho blízkosť neužívala. Bola mi viac než len príjemná. Celý čas ma obdarovával nádherným úsmevom. Oprela som si hlavu o jeho plece a vdýchla do seba jeho vôňu.
Pesnička skončila prirýchlo, no hneď ju vystriedala ďalšia o niečo rýchlejšia. Prešlo asi desať pesničiek a bola prestávka. Usadili sme sa pri náš stôl. Do pohára som si naliala len obyčajnú minerálku. Pri stole sme sedeli s Abby a Johnom. Znova som bola ponorená vo svojich myšlienkach a rozhovor pri stole ignorovala. Prebral ma až dotyk na mojej ruke.
"Zase si nepočúvala Em. O čom prosím ťa stále premýšľaš?" prehodila Abby.
"Nechaj to tak prosím." Bolo jediné, čo som jej povedala. Nechala to bez komentára za čo som jej bola nesmierne vďačná.
---
Ani neviem ako no zrazu odbilo pol dvanástej. Bavila som sa výborne. To nepopieram. Bolo mi s ním krásne. Nedokázala som myslieť. Zase išla jedna pomalá pesnička. No tento krát to bolo iné. Snažila som sa tomu zabrániť no nedalo sa. Dívali sme si do očí. Nebola som schopná od neho odvrátiť zrak. Chcela som, ale nedalo sa. Priťahoval ma. Tak veľmi. Pomaly sa ku mne naklonil až spojil naše pery v bozk. Bolo to nesprávne, to áno. Ale toto bolo to, po čom som v hĺbke duše túžila. Cítiť jeho pery na tých mojich. Ten pocit bol neopísateľný. Nikdy som to necítila. Neviem ako dlho sme tam len tak stáli a bozkávali sa. Nič ma v tej chvíli nezaujímalo okrem neho. Nechcela som, aby prestal aj keď som vedela, že tá chvíľa nastane. Prišla až veľmi rýchlo. Aj po tom, čo sa odo mňa odtiahol som si nechala privreté oči. Otvoriť ich ma prinútil až dotyk na mojej tvári. Pozeral na mňa s úsmevom a ja som mu ho oplatila. Áno, mala by som to ľutovať, no neľutujem. Malo by ma trápiť svedomie, ale netrápi ma. Jedna moja časť chcela utiecť a rozplakať sa. Tá druhá však túžila zostať a znovu ochutnať jeho pery. Bili sa vo mne dve moje ja. Ani som si neuvedomila, že mi po líci tečie slza.
"Prepáč," pošepkal a slzu zotrel, "neovládol som sa. Je to moja chyba."
"Nie!" odvetila som rýchlo. "Nie je to tvoja chyba. Ja-ja som to v tej chvíli chcela, no nemyslela som na následky."
"Nemal som to dopustiť, Em." Odmlčal sa. "Chceš ísť už domov?"
Prikývla som.
Amélia

On ju vážne pobozkal? Ju? Veď je to len obyčajná chudera! Ako si to dovoľuje? To so mnou tu mal byť! Mňa sa mal dotýkať a to mňa mal bozkávať! No len počkaj, Emma. Pomsta bude sladká. Na tvári sa mi objavil zákerný úsmev. Nech si nemyslí o sebe, že je neviem čo. Ja som tá, s ktorou nakoniec Harry bude. Či už po dobrom alebo po zlom, ale bude môj.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítate príbeh "Nový spolužiak" ?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama