Nový spolužiak - 20. časť

8. listopadu 2013 v 16:14 | A.K. |  Nový spolužiak
Emma
Od plesu ubehli dva dni. Dnes sú Vianoce. Tento sviatok je môj najobľúbenejší a nie je to ani z ďaleka tým, že sa rozdávajú darčeky. Od toho večera sa mi neozval. Ešte teraz mám v pamäti to, ako sa na mňa pozeral, keď sme sa lúčili. Na tvári smutný úsmev. Netuším prečo. Pravdou je, že náš bozk sa mi veľmi páčil. Bolo to iné ako s Lucasom a niečím výnimočné.


Pomáhala som mamine chystať štedrovečerný stôl, pokým ocko s Ericom robili vianočný stromček. Práve som niesla na stôl taniere, keď sa domom ozval zvuk zvončeka. Kto to len môže byť?
"Em, bež otvoriť!" zakričala na mňa mamina z kuchyne. Ako inak. Pomyslela som si a vybrala sa ku dverám. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Stál tam zabalený vo svojom čiernom kabáte. Vo vlasoch mal snehové vločky a pery zvlnené v úsmeve.
"Ahoj," Chcela som mu odpovedať. Nedovolil mi to a pokračoval. "Chcel som ti popriať Šťastné a veselé Vianoce. A tu som ti niečo doniesol." Vytiahol z vrecka kabátu malý balíček. Pozerala som na balík, ktorý bol už teraz v mojich rukách.
"Tak ja už pôjdem" po chvíli ticha prehovoril. Až to ma prinútilo zdvihnúť zrak.
"Počkaj. Aj ja niečo pre teba mám." Pozvala som ho dnu. Vstúpil do chodby. Ja som vybehla schody do mojej izby a prešla rovno ku skrini. Darček od Harryho som položila na stolík vedľa nej. Otvorila som skriňu a vybrala odtiaľ môj darček pre neho.
"Už som tu. Šťastné a veselé Vianoce aj tebe, Harry." Podala som mu darček s úsmevom na perách. Mala som obrovské nutkanie mu dať pusu, ale nemala som odvahu. Nakoniec to vyriešil on tak, že ma uväznil v objatí.
"Ďakujem, Em."
"Aj ja. Za všetko." Zašepkala som mu do hrude, ale bola som si istá, že to počul. Posledný krát ma pohladil po vlasoch a rozlúčil sa. Sledovala som jeho vzďaľujúcu sa siluetu s pocitom, že už všetko bude dobré. Že sa to týmto medzi nami dalo do poriadku a už nebude ignorovať moje správy či hovory.
Posledné prípravy na večer boli hotové. Celá rodinka sme sa usadili pri televízore. Sledovali sme nejakú vianočnú rozprávku. Našu rodinnú chvíľku prerušil telefón. Môj telefón. To nemôžem mať chvíľku pokoj? Vybehla som do izby a hovor prijala.
Volala mi Abby. Trošku ma sklamalo, že Lucas sa mi neozval. Po rozhovore s ňou som sa vrátila k rodine. Pred televízorom sme strávili asi dve hodiny. Hodiny odbili šesť. Všetci sme zaliezli do svojich izieb a prichystali sa. Nastal čas večere. Presunuli sme sa ku stolu a večera sa mohla začať.
Po večeri sme s maminou upratali stôl. Keď bolo všetko hotové presunuli sme sa do obývačky.
"Emma choď prvá." Prehovoril Eric. Postavila som sa a prešla ku stromčeku.
"Tá taška napravo je tvoja a vedľa nej tiež" oznámil mi ocko. Nazrela som teda do prvej. Vytiahla som z nej krabičku. Opatrne som ju rozbalila.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem" preniesla som trošku hlasnejšie. Ešte stále som neverila tomu, čo vidím.

"No tak už sa naň pozri" popoháňal ma ocko. Roztvorila som krabicu. Vážne som dostala mobil. Pomyslela som si, keď som ho už držala v rukách.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítate príbeh "Nový spolužiak" ?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Katka | 9. listopadu 2013 v 18:22 | Reagovat

dneska jsem přečetla celý příběh a moc se mi líbí:)) máš talent;)

2 A.K. | Web | 9. listopadu 2013 v 18:41 | Reagovat

[1]: ďakujem veľmi pekne :)) som rada, že sa ti to páči :)

3 Katka | 9. listopadu 2013 v 20:10 | Reagovat

není zač:) odteď jsem věrná čtenářka téhle povídky :D a určitě nejsem sama:)

4 A.K. | Web | 9. listopadu 2013 v 20:52 | Reagovat

[3]: to ma teší...hm, neviem koľko to číta, ale moc ľudí asi nie, keďže nikto nehodnotí :( ale som rada, že to aspoň niekto číta...
P.S. dúfam, že ma nezabiješ za koniec a budeš čítať aj pokračko...ak si čítala obsah pokračovania, tak možno aj vieš ako to skončí...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama