Girl from concert - 1. časť

19. prosince 2013 v 16:46 | A.K. |  Girl from concert
1. časť GFC je tu :) Neviem či si to niekto prečíta...ale ak áno prosím ohlasy,,,

Emma
"...two worlds," dospievala som posledné slová poslednej pesničky môjho dnešného koncertu. Publikum kričalo moje meno a tiež si želali, aby som zaspievala ešte jednu pesničku ako prídavok. No už som nemohla. Nielenže môj čas vypršal, ale aj som bola unavená. Dnes som mala fakt namáhavý deň. Poďakovala som sa fanúšikom a zamávala im.
V zákulisí ma už čakala moja sestrička. Síce nevlastná, ale aj tak ju mám strašne rada. Doteraz nechápem, ako je to možné, že je ňou práve ona.



"Bola si skvelá, Lottie, vlastne ako vždy," zasmiala sa a objala ma. Áno, presne tak. Povedala mi Lottie. Totižto keď som na javisku, som úplne niekto iný. Bol to vlastne náš spoločný nápad, keď sa dozvedela, že viem spievať. Žijem teda dva životy. Jeden, kedy som obyčajné osemnásťročné dievča navštevujúce strednú školu a druhý, kedy som slávna speváčka Charlotte White, ktorú zbožňuje polovica sveta. Je až neuveriteľné kam som to dotiahla za tak krátku dobu. Môj hit "Two worlds" je na prvých priečkach hitparád a dosť často hrávaný v rádiách. Predsa len pol rok nie je veľa, však? Asi by vás zaujímalo, kto je to tá moja nevlastná sestra, že? Tak je ňou Mia. Presne tá istá Mia, ktorú som spočiatku nemala rada, rovnako ako ona mňa, a potom sa z nás stali najlepšie kamarátky.

Keď sme boli na večeri kde sme sa mali zoznámiť, bola som nervózna a tiež naštvaná. Hnevalo ma, že si ocko našiel za mamku náhradu, ale potom ma to prešlo. Pochopila som, že aj keď bude s niekým iným, nezabudne na ňu. Stačil mi na to jeden rozhovor s ním. A tak som sa teda pomaly začala zmierovať s tým, že budem mať, okrem brata, aj nevlastnú sestru, ktorá je rovnako stará ako ja, a tiež nevlastnú mamu, ktorá je boh vie aká. Rozmýšľala som nad tým, či si budeme rozumieť alebo nie, ako asi vyzerá a koľko má rokov. Ocko mi totižto nič nepovedal. Robil s tým také tajnosti že až. Mohla som ho prosiť koľko som chcela, stále zaryto mlčal a nie a nie niečo prezradiť. On je v tomto fakt skvelý. Ak si niečo zaumieni, nič ho nepresvedčí.

Och, keď už spomínam brata, tak ten s nami už nebýva. Chvíľu po tom, čo nás ocko zoznámil s jeho novou priateľkou nám zase bráško oznámil, že sa bude ženiť. Musím uznať, že jeho snúbenica je super. Rozumiem si s ňou a celkovo je v pohode. Vlastne o pár mesiacov bude aj svadba a ja som ako inak hlavná družička. Momentálne sú na dovolenke. Možno je to zvláštne, ale neviem kam išli. Myslím, že Eric spomínal niečo s Parížom, ale fakt neviem.

"Ďakujem, ale teraz sa idem prezliecť, lebo som fakt veľmi unavená," odvetila som. Pomaly som prešla do šatne, ako inak s Miou za pätami a dala sa do odmaľovávania. Mia sa uvelebila na gauči a do rúk si vzala mobil. Nechápem, čo a komu stále vypisuje, ale nevadí. Zvykla som si na to, že je na tom aparáte nalepená jednoducho vždy.

Ozvalo sa klopanie na dvere a krátko na to sa vo dverách zjavila ockova hlava. Aj ja aj Mia sme sa na neho otočili. Ja som už bola kompletne odmaľovaná a práve som sa chystala dať si dole parochňu, no keď ocko spustil čo chce zastavila som sa uprostred pohybu.

"Lottie, prepáč že ruším, ale je tu jeden chlapec, ktorý by s tebou rád hovoril. Môžem ho k tebe pustiť alebo si veľmi unavená?" Koho iného by som si mala zvoliť za svojho hlavného ochrancu, keď nie ocka, no nie? Škoda, že mi nemôže ochranku robiť stále, kvôli svojej robote. Preto je tu ešte Mark, ktorý je tu výlučne len vtedy, keď ocko nemôže.
Chvíľu som premýšľala, čo mu na to odpovedať. Je to prvýkrát čo sa stalo, že by niekto chcel so mnou hovoriť. Predsa len ak to niekomu povolím raz, tak by sa z toho mohol stať zvyk. Je to iné pokiaľ má niekto lístok VIP, ale zatiaľ som v podstate len na začiatku svojej kariéry, takže takúto možnosť som zatiaľ neumožnila. Na druhú stranu je zase dobre vedieť, že niekto by sa s vami rád stretol. Za pokus nič nedám a vôbec.

"Pusti ho," odvetila som nakoniec. Čo by som len pre fanúšikov neurobila? Síce som bola dosť vyčerpaná, no krátku návštevu hádam zvládnem. A pokiaľ by ma začal urážať stále ho môžem vyhodiť, že?
Netrvalo dlho a dnu vošiel chalan asi v mojom veku. Čakala som, že to bude niekto mladší, ale ako vidím, mýlila som sa. Neviem či som bola viac potešená tým, že za mnou prišiel chlapec, ktorý zdá sa je mojim veľkým fanúšikom alebo tým, že to bol môj prvý kontakt s chalanom od nášho presťahovania. Presne tak, nemala som odvtedy žiadnu väčšiu známosť a chlapcom som sa oblúkom vyhýbala. Jediný kontakt som s nimi mala v škole, kde som bola v obkolesení spolužiakov či iných žiakov školy.

"Ahoj Charlotte, som Liam," prehovoril nesmelo. Tak tento vyzerá neškodne. Ale vzhľad môže niekedy klamať. Usmiala som sa na neho, a otočila sa od zrkadla smerom k nemu. Bol fakt krásny, to sa musí nechať. No na neho nemal. Na chlapca, na ktorého som doteraz nezabudla aj keď som mala. Darmo by som sa snažila nahovoriť si, že na neho nemyslím, keď to nie je pravda.

Doteraz si pamätám ako mi Mia vyčistila žalúdok, ešte v ten večer, keď sme sa prvýkrát stretli po tak dlhej dobe, teda ak sa polrok dá považovať za dlhú dobu. Netušila som, že sa to niekedy stane, no stalo sa.
"Vieš ako sa trápil? A nie len on, ale aj my. Nevedeli sme o tebe nič, keďže si všetky kontakty s nami prerušila. Harry chodil minimálne dva týždne ako bez duše. Bola to len prázdna schránka, ktorá sa pohybovala, ale vo vnútri bol zničený. Chceli sme ťa viackrát kontaktovať aspoň cez nejakú sociálnu sieť, keďže si číslo zrušila, ale vždy sme sa nejako premohli a nepokúšali ťa vystopovať."

Vybavil sa mi úryvok z jej dlhého monológu, ktorý mi venovala. Vypadla mi pri ňom nejedna slza. No ona nebola jediná osoba, ktorá si vyliala srdce. Aj ja som bola tá, čo povedala všetko, čo mala na duši. Úplne všetko. Prvýkrát od tej udalosti som zo seba všetko dostala. Nakoniec sme si vtedy obe plakali v náručí. Od toho okamihu už síce ubehlo trištvrte roka, ale stále to mám jasne v pamäti.

"Rada ťa spoznávam, Liam." Postavila som sa zo stoličky a podišla k hnedovlasému chlapcovi s hnedými očami s úsmevom na perách. Tými vlasmi mi ho tak trochu pripomínal. Keby som ho stretla len tak niekde na ulici a z diaľky možno by som si ho s ním aj pomýlila . S osobou pre mňa tak strašne dôležitou doteraz, aj napriek tomu, že som ho tak dlho nevidela.
Objali sme sa a obaja si sadli na gauč, kde ešte stále sedela Mia. Doparoma, čo toľko vypisuje? Niekedy mám sto chutí jej ten mobil roztrieskať!

"Toto je M-" zarazila som sa. Nemôžem mu predsa povedať jej skutočné meno. Bude lepšie, keď ho nebude vedieť. Hodila som na Miu pohľad ála pomôž mi a modlila sa, aby niečo vymyslela. Nahodila obrovitánsky úsmev a otočila sa smerom k Liamovi.

"Som Monica, teší ma." Liam pokýval hlavou akože dobre. Ani len si nepodali ruky na zoznámenie. Všimla som si na ňom, že sa cítil akýsi nesvoj. Žeby to bolo Miinou prítomnosťou?

"Monica, mohla by si prosím...?" Otázku som nechala doznieť do stratena. Neodpovedala mi na ňu, ale vedela som, že ma pochopila. Len sa zdvihla a odkráčala von z miestnosti hľadiac do toho prístroja tvaru obdĺžnika. Teraz ale vážne, mala by ho obmedziť. Veď to už nie je normálne!

Chvíľu medzi mnou a Liamom vládlo ticho. Nevedela som, čo také povedať neznámemu chlapcovi, o ktorom viem akurát tak meno a to ako vyzerá. Zhlboka sa nadýchol a pozrel na mňa.

"Ja som ti chcel vlastne len povedať, že spievaš vážne úžasne. Tvoje pesničky sú výborné. Som rád, že som sa s tebou mohol stretnúť aj osobne. Odkedy som si vypočul tvoju prvú pesničku, som mal silnú potrebu sa s tebou vidieť osobne. Povedať ti, že máš neskutočný talent. A tento tvoj koncert. Bolo to niečo skvelé." Počas celého jeho rozprávania som na neho pozerala, neschopná prehovoriť. Rýchlo som zaklipkala očami, aby som zahnala slzy, ktoré sa mi do nich nahrnuli. Počuť toľko chvály za tak krátku chvíľu. Bol to neopísateľne skvelý pocit vidieť, že niekomu sa vaša hudba páči. Vidieť, že to čo robím, nerobím zbytočne a že to robím aj dobre.

"Ďakujem, Liam. Vážim si toho. Veľmi. To mi ver." Objala som ho. Proste som mala taký pocit, že to mám urobiť, tak som to spravila.

"Mohol by som poprosiť podpis a fotku?" spýtal sa nesmelo. Na chlapca je vážne nejaký nesmelý. Alebo sa mi to len zdá?

"Samozrejme." Postavila som sa a prešla ku stolíku s podpiskartami. Jednu som vzala a dala mu na ňu podpis aj s venovaním.

"Máš foťák?" spýtala som sa. Až teraz som si spomenula, že nie som namaľovaná. Chcela som mu to povedať, ale predbehol ma tým, že odpovedal na moju otázku.

"Ou, jasné. Aj keď len na mobile, ale mám," Zasmial sa. Postavili sme sa teda k sebe a nahodila som ten najlepší úsmev aký som len v tejto chvíli dokázala, a Liam nás cvakol.

"Vyzerám tam strašne!" skonštatovala som, keď sme sa pozreli na našu fotku. On bol na nej nádherný a ja som tam vyzerala ako nafetovaná ak nie horšie.

"Čo táraš? Náhodou si tam krásna," zalichotil mi. Nechápem ako sa mu tá fotka môže páčiť. Možno je to tým, že ja sa sama sebe nepáčim na žiadnej fotke. To fakt už musí byť, keď sa mi nejaké to foto páči.

Potom sa debata rozhýbala. Zarozprávali sme sa. Bavili sme sa v podstate o všetkom možnom. Nemali sme nejakú konkrétnu tému. Cítila som sa ako keby som bola niekto iný. Nie Emma, ani Lottie. Bolo to akoby neobjavená časť zo mňa, ktorá vyšla na povrch. Pravda však bola taká, že to bolo ja, ktoré som mala v sebe hlboko potlačené od okamihu môjho odchodu. Harry bol jediný človek, s ktorým som sa cítila podobne. Už to nikdy nebude s nikým také ako to bolo s ním tým som si viac ako istá.

Bola som tak ponorená do rozhovoru s Liamom, že som úplne zabudla na čas. Do reality nás vrátilo až zaklopanie na dvere a ich následné otvorenie.

"Lottie, už budeme o chvíľu musieť ísť, tak-" Prečo musel prísť práve teraz. To je úplne zákon schválnosti. Keď chcem aby čas išiel pomaly príšerne letí a keď chcem aby išiel rýchlo, tak ide pomalšie ako slimák.

"Áno, chápem ťa," prerušila som ocka. Pokýval hlavou a už ho nebolo.

"Skvelo sa mi s tebou rozprávalo, ale počul si," prehodila som smutne. Nechcela som sa s ním lúčiť. Na to mi s ním bolo až pridobre. Síce sme sa poznali krátko, no vedela som, že patrí medzi tých ľudí, ktorí si človeka dokážu získať v podstate hneď.

"Samozrejme. Som veľmi rád, že som ťa spoznal aj osobne. Ďakujem za podpis." Zdvihol ruku, v ktorej držal podpiskartu. "A aj fotku. Snáď sa ešte niekedy uvidíme," dopovedal a venoval mi objatie.

"Možno áno, možno nie," odvetila som tak trochu tajomne. Neviem prečo, ale túto formulku používam strašne rada. Je to niečo také ako u niekoho fráza je mi to jedno.

"Ahoj, Lottie," rozlúčil sa a vykročil k dverám.

"Maj sa, Liam," povedala som polohlasno a počula ako zatvoril dvere. Nemo som pozerala na zavreté dvere, pretože som potrebovala pár minút na spamätanie. Až teraz som si plne uvedomila ako veľmi na mňa doľahla únava.

Sadla som si pred veľké zrkadlo a pozrela na svoj odraz. Povzdychla som si a pustila som sa do "menenia". Najskôr som si zložila parochňu, ktorú som odložila do tašky a potom si obliekla vopred prichystané veci. Vlasy som si stiahla do gumičky a na hlavu som si dala kapucňu aby som zakryla svoje vlasy a tiež kvôli paparazzom.

Skontrolovala som, či mám všetko a opustila šatňu, kde som pred chvíľou odišla do úplne iného sveta...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa ti príbeh "Girl from concert"?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama