Nový spolužiak - 32. časť

2. prosince 2013 v 16:29 | A.K. |  Nový spolužiak

Jún
Emma
Ako rýchlo to uteká. Len nedávno sme v škole začínali. Spoznala som jeho. Osobu, ktorá zmenila môj život k lepšiemu. Musela som sa pousmiať pri myšlienke na to, ako sme sa dali dokopy.


S Harrym sme pozerali v telke nejaký film. Ak sa mám priznať viac sme sa venovali jeden druhému ako filme. V škole sa už pomaly neučíme a tak trávime čo najviac času spolu. Zobrala som si za hrsť popcornu a dala si ho do úst. Opäť som sa dala do predchádzajúcej polohy. Len čo som sa uložila ma Harry začal štekliť. Vedel, že som nesmierne šteklivá a tak to využil proti mne.
"Haa-rrryy pro-sím pre-staň" snažila som sa hovoriť pomedzi to ako som sa smiala. Zakrútil hlavou na znak nesúhlasu a pokračoval v mojom mučení. Vyrušil nás až môj mobil, ktorý začal zvoniť.
"Prosím?" prehodila som s úsmevom na tvári a ukázala Harrymu nech je ticho.
"Je pri telefóne Emma Stewart?" ozval sa mužský hlas
"Áno, kto volá?"
"Tu je doktor Smith. Mohli by ste prosím prísť do nemocnice? Ide o vašu matku." Ozval sa hlas z telefónu.
"Samozrejme" vystrašene som odpovedala a bez rozlúčenia zložila. Harrymu som vysvetlila, čo mi oznámil doktor a spoločne sme sa vybrali do nemocnice.
---
Zaklopala som na dvere, za ktorými mal doktor Smith ordináciu. Dvere sa otvorili takmer okamžite.
"Dobrý deň. Som Emma Stewart," predstavila som sa.
"Už som vás očakával. Prosím," pokynul rukou na znak, aby som vošla ďalej.
"Posaďte sa," ukázal na dve stoličky oproti jeho stolu a sám si sadol na svoju stoličku. Usadila som sa a Harry vedľa mňa. Celý čas som ho držala za ruku. Nemala som z tohto celého vôbec dobrý pocit.
"Viete, slečna Stewartová. Skúšal som kontaktovať aj vášho otca, ale bohužiaľ mi to nebral. Ide o to, že dnes ráno k nám priviezli Vašu matku po ťažkej nehode." Doktor sa odmlčal a pozeral na mňa s neutrálnym výrazom. Začala som báť ešte viac.
"Je mi to veľmi ľúto, ale bohužiaľ zraneniam podľahla. Príjmite prosím moju úprimnú sústrasť." po týchto slovách sa mi z očí spustil nekontrolovateľný vodopád sĺz. Zložila som sa. Bolo mi úplne jedno, že ten muž na mňa ešte niečo hovorí. V hlave sa mi stále opakovali tri slová mama....nehoda....podľahla. Na oči som už vôbec nevidela. Len matne som zaregistrovala, že Harry pustil moju ruku, aby si ma stiahol do náruče. Zrazu som bola vo vzduchu a krátko na to sa ocitla v ležiacej polohe. Harry mi už zase držal ruku. Nado mnou sa ozývali hlasy, ale nedokázala som rozoznať o čom sa rozprávajú. Stisk na mojej ruke sa zosilnil a ja som pocítila v ruke menší tlak.

"Bude to dobré," bolo posledné, čo som počula pred tým, ako som upadla do spánku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate príbeh "Nový spolužiak" ?

ÁNO
NIE

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama