Girl from concert - 6. časť [KONIEC]

2. ledna 2014 v 20:52 | A.K. |  Girl from concert

Dni sa pomaličky ale isto striedali až nastal deň plesu. Stála som pred dverami vedúcimi do školskej telocvične, kde sa ples konal. Zhlboka som sa nadýchla, potriasla hlavou a otvorila dvere. Naskytol sa mi pohľad na nádherne vyzdobenú telocvičňu hemžiacu sa študentmi. Asi je divné, že som sem prišla sama, však? To preto, že Mia išla s Mikom - spolužiakom, ktorý ju pozval. Mňa nepozval nikto, čo som aj očakávala. Stavím sa o všetky svoje peniaze, že keby vedeli kým po nociach som tak by to vyzeralo inak.


Vybrala som sa ku stolu, kde som videla odložené veci Mii a Mika. Usadila som sa na jednu zo štyroch stoličiek a na operadlo som si prevesila kabát. Pohľadom som rýchlo prebehla po mojich šatoch. Neboli nijaké načačkané. Ako sa hovorí v jednoduchosti je krása a práve preto som vsadila na tento štýl.
Sedela som tam ako päť peňazí a nemo, ba až závistlivo som sledovala tanečné páry hmýriace sa na parkete vo víre tanca. Objednaná skupina mala vystúpiť až hodinu pred pol nocou a dovtedy to tu mal na starosti dídžej. Mala som sto chutí odtiaľ vypadnúť, no bola som zvedavá akú skupinu to objednali.
"Poď tancovať," zaznelo nado mnou. Odvrátila som zrak od chlapcov pripravujúcich aparatúru, aby som zistila kto to na mňa prehovoril. Bola som milo prekvapená, keď som tam videla Mika. Nedávalo mi to zmysel, keďže sem pozval Miu, tak som sa na neho nechápavo pozrela.
"Mia si chce na chvíľu oddýchnuť, tak som si myslel, že by som ti mohol dopriať aspoň na chvíľu zábavu na našom maturitnom plese," vysvetlil. Sledovala som ho z očami niekde na podlahe a mierne otvorenými ústami. Čože mi to tu práve povedal?
"Ou, ďakujem, že sa zaujímaš, ale nejdem. Neviem tancovať," prehlásila som. Mia, ktorá sem práve prišla div nevypľula tekutinu, ktorej sa práve napila. Prehltla a mierne sa začala dusiť.
"Ty, že nevieš tancovať?" hovorila pomedzi kašeľ. Predsa len veľmi vedela, že tanec mi ide. Vlastne to vedel každý kto pozná Lottie. Mike ju jemne pobúchal po chrbte a potom som už len cítila ako ma ťahá do stoja.
"Ideš a bodka. Mike ber ju preč prosím!" Postrčila ma k nemu a ja som sa ocitla v jeho náručí.
"No poooď," zatiahol a ťahal ma medzi páry zvíjajúce sa v rytme hudby. Ruky mi obmotal okolo pásu a pritiahol ma tým bližšie k sebe. Moje ruky sa automaticky obmotali okolo jeho krku a nechala som sa ním viesť.
"Vidíš, že ti to ide. A vraj, že nevieš tancovať." Zasmial sa a otočil ma.
Tancovali sme spolu asi polhodinu, keď oznámili, že o chvíľu vystúpi tá kapela. Vrátili sme sa k stolu za Miou, ktorá mala na tvári široký úsmev a pozerala na mňa takým zvláštnym pohľadom. Zalovila som v kabelke a pozrela sa na displej mobilu koľko je hodín. Práve ukazovali 22:13, čiže už tam dávno mala byť na scéne skupina.
"...privítajte prosím One Direction!" One Direction? O nich som nikdy nepočula, kto to vôbec je? Spýtavo som sa pozrela na Miu. Môj pohľad jasne naznačoval, nech mi to ozrejmí, no ona sa stále len culila ako blb.
Rozozneli sa tóny mne neznámej skladby. Chlapec za bicími si to užíval zdá sa najviac. Potom moju pozornosť upútali postava prichádzajúca na pódium. Nie to nemôže byť pravda! On tu nemôže byť a odkedy on vie takto spievať? Netrvalo dlho a prišli ďalší chalani. Spustili zrejme refrén chytľavej pesničky a na parkete si to užívali rovnako ako účinkujúci.
Neveriaco som pozerala na Miu. "Ty... ty si to vedela?" vyprskla som zo seba naštvane.
"Áno, a ako vidíš nie som jediná. Veď sú tak populárny ako t-"
"Mlč prosím!" skočila som jej do rečí, lebo sa skoro preriekla. Neskutočne som odtiaľ chcela odísť. Chcelo sa mi revať. Úplne zo všetkého. Síce som si to priznať nechcela, ale bolo toho na mňa veľa.
A tak som aj spravila. Vyletela som odtiaľ ako neriadená strela. Nutne som potrebovala čerstvý vzduch. Zhlboka som sa nadýchla a zopakovala to viac razy. Keď som bola už dostatočne upokojená vrátila som sa dnu. Na pódiu už nikto nebol. Ako som si všimla tak aj Mia s Mikom boli na parkete. To som tam vážne bola tak dlho? Že chlapcov stihol vystriedať dídžej, ktorý mixoval rôzne pesničky?
***
Telocviňou sa rozozneli tóny ďalšej skladby. Tento krát to bolo od Lighthouse Family - High. Predo mnou sa objavila silueta mne dobre známeho chlapca s mierny úsmevom na tvári načahujúc ku mne ruku. Z očí som mu vyčítala nemú otázku. Zaskočená tým, že ho vôbec vidím som vložila svoju ruku do tej jeho a vzápätí som cítila ako jeho dlaň zovrela tú moju. Mojim telom automaticky prebehla vlna zimomriaviek, ktoré ma mierne striasli. Pomohol mi sa postaviť a následne ma odviedol na parket. Presnejšie skoro do stredu parketu. Ruky mi obmotal okolo pásu a ja jemu okolo krku. Pripadalo mi to presne ako vtedy, keď sme spolu tancovali vtedy na plese ešte pred tým ako sme sa dali dokopy. Ale teraz to bolo iné. Obaja sme boli starší, ba čo viac iný. Možno je to ťažké uveriť ale zmenili sme sa. Z neho sa stala svetoznáma uznávaná hviezda a spolovice aj zo mňa. Sklonil sa k môjmu uchu a potichučky začal spievať text pesničky.
When you're close to tears remember/ Someday it'll all be over/ One day we're gonna get so high/ Though it's darker than December/ What's ahead is a different colour/ One day we're gonna get so high

And at the end of the day remember the days/ When we were close to the end/ And we wondered how we'd made it through/ and at the end of the day/ Remember the way/ We stayed so close to the edge/ We'll remember it was me and you
Prišiel refrén a s ním utíchol jeho spev. Mierne ma od seba odtiahol a otočil. Ani som sa nenazdala a opäť som spočívala schúlená v jeho náručí. Zvyšok piesne sme pretancovali zahĺbený vo svojich myšlienkach.
Na konci piesne sme ostali stáť oproti sebe pozerajúc si do očí. Tie jeho zelené smaragdy ma hypnotizovali a ja som mala pocit akoby som sa vrátila v čase. Presne takto mi hľadel do očí aj vtedy. Pred tým ako jeho pery po prvý krát spojil s tými mojimi, tak ako teraz. Bozkával ma však úplne ináč. Jeho bozky boli plné bolesti, lásky ale aj vášne.
Viem, nemala som nechať naše pery splynúť v jedny. Nemala som nechať naše jazyky tancovať. A tiež som nemala dovoliť, aby ma k sebe pritisol ešte pevnejšie a stále viac a viac prehlboval náš už aj tak vášnivý bozk.
Dych mi pomaly dochádzal, ale nemala som v sebe toľko aby som ho od seba odtisla. Prerušila náš bozk, ktorý mi tak neskutočne chýbal, aj keď som si to nechcela priznať. Chýbal mi on celý, tak veľmi až to nie je možné.
Nakoniec ho prerušil on, no z náruče ma nepustil. Začal sa pomaly pohupovať vo vlastnom rytme. Ani jedného z nás nezaujímala rýchla pesnička, ktorá sa rinula z reproduktorov.
"Ja viem, že si ona," prehovoril, čím prerušil ticho, ktoré medzi nami vládlo.
"Kto?" nechápala som.
"Charlotte, viem, že si Charlotte," objasnil. Zostala som stáť na mieste úplne zarazená. Ako sa to dozvedel?
"To je nezmysel! Čistý nonsens Harry!"
"Nie, nie je to nonsens. Je to pravda! Máš rovnaké oči ako ona, úsmev a všetko!" vysvetľoval. Civela som na neho neschopná slova. "Teda až na vlasy," dodal.
Záporne som krútila hlavou a vybehla z budovy. Nechala som ho tam stáť uprostred parketu s nechápavým výrazom.
"Emma, stoj prosím!" začula som za sebou. Obzrela som sa a videla ho ako za mnou uteká. Pridala som do kroku. Išla som najrýchlejšie ako sa na tých opätkoch dalo.
"Doparoma stoj!" chytil ma za ruku a otočil k sebe. "Či som ťa mal radšej osloviť Charlotte? Zastala by si vtedy?" spýtavo na mňa hľadel.
"Harry, prosím," vyslovila som plačlivo. Cez moje pery vyšliel prvý vzlyk.
"No tak, Em, neplač prosím. Trhá mi to srdce. Dobre to vieš." Pritiahol ma do svojho objatia.
"Prepáč. Všetko mi prepáč."
"Ale ty už si sa ospravedlňovala. Už sa mi nemáš prečo ospravedlňovať, poklad."
"Mám a ty to veľmi dobre vieš. Viac ako dobre, Harry."
"Prosím ťa, to, že máš ešte jedno svoje ja, nie je dôvod na ospravedlňovanie. To skôr ja by som sa mal ospravedlniť, za to, že som sa neovládol."
"Nemyslíš, že keby mi to vadilo, tak ťa od seba odtisnem?" nadvihla som obočie s úsmevom na tvári.
"Tiež pravda," poznamenal a opäť si privlastnil moje pery do jemného bozku.
"Milujem ťa. Stále. Rovnako. Ba až viac ako vtedy." Hovoril pomedzi bozky.
"Aj ja ťa milujem," dostala som zo seba a do bozku sa usmiala. Cítila som, že aj Harry sa usmieva. V mojom bruchu som cítila motýliky. Mala som pocit, že teraz je to tak ako to byť má. Lenže to malo jednu chybičku. A to tú, že Charlotte stále chodí s Liamom.
***
Na druhý deň som sa stretla s Liamom v parku, kde sme na seba s Harrym opäť narazili. Vyzeral úžasne, to sa musí nechať. Na tvári mal okúzľujúci úsmev, no so mnou už nespravil nič.
"Ahoj láska, chcel by som ťa niekam vziať, poď." Potiahol ma za ruku a viedol neznámo kam. Po pár minutách cesty som si uvedomila, že to tu poznám. Toto bola predsa cesta na miesto, kde po večeroch vystupujem.
Zastal pred zadným vchodom a pozrel na mňa. "Myslím, že je načase, aby si sa dozvedela, kto som," preniesol a otvoril dvere. Pustil ma dovnútra prvú. Kráčali sme po chodbe až k pódiu. Pohybovali sa po nej rôzny ľudia a chystali aparatúru.
Neprekvapilo ma to. Akoby aj mohlo, keď som sa včera dozvdela, že je v svetoznámom a všade uznávanom boybande.
Očkom som zazrela Harryho, ako blbol s najakým chalanom. Prišli sme bližšie a zistila som, že je to ten čo bol včera za bicími. Pravdepodobne bude ich bubeník.
"Lottie toto je Josh a s Harrym sa už poznáš," predstavil nás.
V momente, keď mi išiel Josh podať ruku, naňho však Harry vyskočil a on spadol na ruku. Harry z neho okamžite zoskočil, no Josh mal na tvári bolestný výraz.
"Harry, ty debil!" zvrieskol naňho.
"Prepáč, Josh, vážne." Pozrel naňho s ľútostným pohľadom.
"To nepomôže. Tá ruka ma neskutočne bolí a obávam sa, že dnešný koncert s vami neodohrám, čo je veľký problém." Obočie skrivil v bolestnej grimase.
"Tak vám pomôžem ja," ozvala som sa ticho. Všetci traja na mňa pozreli s udivenými pohľadmi. Potom som očami zablúdila k Harrymu a tajomne sa na neho usmiala. Po chvíli súhlasne prikývol. Bolo mi jasné, že mu to doplo a mne sa vybavil jeden s tisíc rozhovor čo sme spolu viedli.
"Počuješ tú pesničku? Tie bicie sú úžasné. Aj ja by som tak raz chcela vedieť hrať."
"Vážne?"
"Áno. Vždy sa mi bicie páčili. Poviem ti také malé tajomstvo. Od budúceho roku budem chodiť na hodiny bicích."
"Nehovor." Rozosmial sa a začal ma štekliť.
"Myslím to smrteľne vážne, Harry," odula som sa na neho aj keď to bolo ťažké, keďže ma ešte stále šteklil.
"Dobre. Teraz ti ja niečo poviem. Chcel by som spievať."
"Vidíš, to by sme potom mohli založiť skupinu. Ja by som hrala na bicích, ty by si spieval, a na ostatné nástroje by sme dakoho zohnali," prehodila som zo smiechom a krátko na to ucítila jeho pery na mojich.
Pamätám si to, akoby sa to stalo včera a nie tak dávno. A vtedy mi doplo, že obom sa nám splnil sen.
"Ty vieš hrať na bicie?" udivene na mňa pozrel Liam. Pokývala som hlavou na znak súhlasu a neprestala sa usmievať.
"Neverím ti pokiaľ mi to neukážeš," ofučal sa.
"Dobre teda, kde sú?" Liam ma vzal za ruku a išli sme k bicím. Sadla som si za ne a vzala do ruky paličky, ktoré boli položené na vrchu kopáku.
"Ospravedlňujem sa, už dlhšie som nehrala," oznámila som pred tým ako som začala búchať rytmus na jednu z mojich obľúbených pesničiek, presnejšie All time low - Time bomb. Najskôr som sa bála pretože je to rýchla pesnička, ale obavy opadli v momente, keď som začala.
Pozerali na mňa s otvorenými ústami a dobre že im oči nevypadli.
"To bolo-"
"...úžasné," doplnil Liama Harry.
"Bláznite? To bolo viac ako len úžasné. Veď ona je hotový profík," povedal úžasnuto Josh. "Koľko si sa na ne učila?"
"Dva roky asi tak." Mykla som plecami. "Ale ak chcete aby som s vami ten koncert odohrala potrebujem rýchle zaučenie, pretože možno sa vám to bude zdať divné, vaše pesničky nepoznám."
"To je to najmenej. Koncert začína o pol deviatej, teraz sú tri." Pozrel na hodinky Josh, "takže to skúsime tak, že si nejakú pesničku vypočuješ a potom to skúsiš zahrať na druhý krát aj s pesničkou. Uvidíme ako ti to pôjde. Ak sa to bude aspoň trošku podobať, tak by sme to mohli zvládnuť," povedal svoj plán Josh a pustili sme sa do jeho realizácie.
***
Skúšali sme až do ôsmej večer. Dalo mi to poriadne zabrať avšak zvládli sme to. Stále ma trápil fakt, že som sa s Liamom ešte nerozišla. Niečo mi však nahovára, že po tom, čo sa chystám urobiť, ma pustí k vode on sám.
Zoznámila som sa s ostatnými členmi skupiny a išla sa prezliecť. Vlasy som si vypnúť nemohla a po pravde som bola aj šťastná, že mi parochňa počas skúšky nespadla.
Bola som v šatni sama a snažila sa predýchať fakt, že o chvíľu budem hrať na bicie pred toľkými ľuďmi. Vyrušil ma až dotyk na mojom pleci.
"Pripravená, Em?"
"Ani náhodou, Harry," odvetila som no úsmevu nezabránila. Otočila som sa k nemu a v tú chvíľu jeho pery našli tie moje.
"Neboj sa, zvládneš to. Inak vieš o tom, že keď si spomenula, že by si to s nami odohrala sa mi vybavil náš rozhovor, keď si mi prezradila, že sa o bicie zaujímaš?"
"Aj mne, Harry." Zasmiala som sa.
"Vidíš, to je osud! Máme prepojené myšlienky, Emma."
"Nemôžeš ma tak volať, Harry, nie tu," povedala som tichším no prísnym hlasom.
"Okej, vidíme sa na pódiu." Pobozkal ma a odišiel preč. Krátko na to som šatňu opustila aj ja.
***
Zabubnovala som úvodné tóny poslednej pesničky, ktorou bola What makes you beautiful. Vžila som sa do nej asi najviac. Dala som do nej všetko. Ani som sa nenazdala a bol koniec.
"Ďakujeme vám všetkým. Boli ste úžasný ako vždy," hovoril do mikrofónu Niall.
"A teraz by sme vám chceli povedať taký menší datail. Neviem či ste si to všimli, ale dnes s nami nehral Josh," začal Harry. Nastalo hrobové ticho a vtedy pokračoval, "Josh sa totižto zranil, no už je to v poriadku. Ale späť k téme," zasmial sa. "Privítajte medzi nami Charlotte White!" dokončil. Ostala som v nemom úžase.
"Poď k nám, Lottie," vyzval ma Louis. Neostávalo mi teda nič iné ako ísť k nim. Postavil som sa presne do stredu. Lepšiu pozíciu som snáď už ani nemohla maž. No uznajte sami, z jednej strany Liam a z druhej Harry.
Vtedy som vycítila svoju príležitosť. Harry nevedel čo sa chystám urobiť, ale keď som na neho pozrela spýtavým pohľadom, ktorý jasne naznačoval mám či nemám pomykol plecom. Povzdychla som si a vzala od neho mikrofón.
"Ďakujem chalanom, že som s nimi mohla hrať. Bolo to úžasné aj keď nečakané. No teraz by som chcela povedať niečo iné. Plánovala som to na svoj vlastný koncert, ktorý sa má konať o dva dni, ale už to dlhšie nevydržím. Viem, že ma teraz znenávidíte. A nie len vy, ale aj chalani. Sčasti preto, že som im klamala a sčati preto, že som im pokazila koniec koncertu." Opäť som pozrela na Harryho. Povzbudivo sa na mňa usmial a chytil ma za plece. "Ja nie som len Charlotte. Keď sa to tak vezme, tak ona je moja vymyslená osoba. Osoba, ktorú som vymyslela spolu s mojou rodinou. Som obyčajné dievča, ktoré navštevuje strednú školu a strašne rado spieva. Dievča, ktoré nemá veľa kamarátov a prešlo si niečím, o čom veľa ľudí nemá ani ponatia. Avšak chlapec po mojej ľavici áno." Kútikom oka som si všimla ako Liam stuhol a pozrel na mňa zvláštnym pohľadom. Bolo mi jasné, že nechápe ako by Harry mohol vedieť o mojich problémoch. "Pred tým ako som sa sem presťahovala som žila v Londýne. Stalo sa však niečo čo ma prinútilo odísť a nechať všetko tak. Dokonca aj osobu, ktorú som strašne ľúbila." Pozrela som na Harryho a usmiala sa cez slzy, ktoré sa mi začali drať z očí. "Som Emma Stewart." Zložila som si paruchňu a prehrabla svoje vlasy. Harry ma objal a ja som mu plakala v náručí. Nevadilo mi, že nás sleduje Liam a ostatní.
V publiku zaznel potlesk a skandovanie aby som niečo zaspievala. Nechcela som, no Harry ma presvedčil. Všetci z pódia zišli a ja som na ňom zostala sama. Rozhodla som sa pre moju hitovku.
***
"Ako si mi to mohla urobiť?" pozrel na mňa so slzami v očiach Liam.
"Ja som nechcela. Vážne nie." Rozplakala som sa na novo a viac sa pritúlila k Harrymu, ktorý ma pevne držal pri sebe. "Mala som ťa rada, vážne. Ale vtedy keď som ho znovu uvidela sa všetko vrátilo. Moje city sa obnovili a stali ešte silnejšími. Odpusť mi to prosím." Pozrela som naňho so slzami v očiach. Pokrútil hlavou, no nepovedal nič. Odišiel bez jediného slova.
"Neboj sa, on ti prepáči. Len si to musí nechať v hlave prejsť," upokojoval ma Harry.
"A ty mi prepáčiš?" pozrela som naňho so zvedavým pohľadom.
"Hlupáčik, ja som ti predsa už všetko dávno odpustil." Premeň vlasov mi dal za ucho a naše pery spojil v jedny.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa ti príbeh "Girl from concert"?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Mirka | 31. prosince 2014 v 20:00 | Reagovat

Píšeš veľmi pekne príbehy :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama