Pre-christmas present

2. ledna 2014 v 20:57 | A.K. |  Jednodielovky

Ako jedna z mála ľudí navštevujem tanečnú školu. Tanec je niečo, čo ma napĺňa. Znamená pre mňa strašne veľa a v mojom živote mi prináša neskutočnú radosť. Tých pár hodín, čo tam do týždňa strávim mi prináša aspoň na chvíľku možnosť stať sa niekým iným. Je to akoby som bola uzavretá v nejakej bubline a svet okolo mňa neexistuje.


Dnes máme poslednú hodinu pred Vianocami. Vonku je už cítiť to, že je december. Viac som sa zababušila do teplého čierneho kabátu a zastala na prechode, kde na semafore svietila jasná červená farba. Vonku už bola tma, no ľudí vonku bolo mnoho. Konečne naskočila žiarivá zelená. Povzdychla som si a prešla som na druhú stranu. Už len niekoľko krokov a konečne prekročím dvere budovy tanečnej školy.
V budove sa ešte nikto okrem mňa nenachádzal. V rohu vstupnej haly sa pýšil nádherný vianočný stromček. Môj zrak upútali hodiny, ktoré boli nad dverami do miestnosti, kde skúšame. Práve ukazovali Práve ukazovali štvrť na sedem. Do začiatku hodiny chýbala ešte pol hodina. Nechápem prečo som sem zase prišla tak skoro.
Ako už bolo mojim zvykom prezliekla som sa a postavila pred jedno zo zrkadiel a začala sa rozcvičovať. Po krátkej rozcvičke som začala tancovať. Len tak bez hudby a partnera, ktorý by ma viedol. Vybrala som si tango. Ani neviem prečo. Práve tento tanec sa lepšie tancuje s partnerom a ja ho tancujem sama.
Tancovala som dovtedy, kým mi vystačil dych. Bola som stratená hlboko vo svojich myšlienkach. Nevnímala som absolútne nič. Vždy to tak bolo a vždy to tak zrejme aj bude.
Pomaly som otvorila moje privreté oči. Pohľad som nasmerovala na svoju siluetu v zrkadle. No nebola som tam len ja. Okrem mojej postavy tam bola ešte jedna, chlapčenská. Nemo som na neho pozerala a pokúšala samu seba presvedčiť, že za mnou nikto nestojí. Avšak márne.
Tento chlapec znamenal pre mňa veľa, aj keď to nemal odkiaľ vedieť. Chodíme spolu sem, do tanečnej školy, kde sme sa aj zoznámili. Ale keby sa ma niekto spýtal koľko sme toho od zoznámenia prehovorili, tak by sa odpovede nedočkal. Ja mám iného partnera a on inú partnerku a počas skúšania sa kedy baviť nemáme.
Sledovala som ho ako ku mne pomalými krokmi prichádza bližšie. Bundu, čo mal na sebe už dávno spoznávala podlahu. Ruky položil na moje boky a otočil ma k sebe. Srdce mi bilo strašne rýchlo a mala som taký pocit, že sa mi chystá vyskočiť z hrude. Hypnotizoval ma svojimi čokoládovými očami s miernym úsmevom.
Chytil moje ruky do svojich a dal nás do tanečného postoja. Boli sme tesne pri sebe a ja som absolútne netušila, čo takého má v pláne.
"Spolupracuj, prosím," zašepkal a vykročil vpred. Tancovali sme vals. Bolo to iné ako s mojim tanečným partnerom. Tancovala som s Liamom prvýkrát, ale aj napriek tejto skutočnosti nám to išlo dokonale.
"Si skvelá, Nikky," povedal, keď sme dotancovali.
"Áno, to je." Začula som známy hlas, ktorý patril našej učiteľke. "A dnes tancujete spolu," oznámila akoby nič a išla si zložiť veci. Liam si medzitým zdvihol bundu a tiež si ju išiel odložiť.
Sála sa pomaly začala napĺňať. Postavila som sa na svoje miesto a čakala na začiatok hodiny, ktorý mal nastať každú chvíľu.
"Dnes si precvičíme tango a rumbu," oznámila nám učiteľka. Všetci sme zaujali pozíciu na tango a počkali na hudbu.
***
Táto hodina bola proste neskutočná. Vlastne až teraz som si uvedomila fakt, že mi chýba niekto, kto by ma napĺňal šťastím. Osoba, ktorá bude po mojom boku či už vo svetlých alebo tmavých chvíľach.
Blížila som sa ku prechodu, keď som pocítila na mojom pleci dotyk, ktorý ma prinútil sa otočiť. Stál tam on. Ten, o ktorom tajne snívam.
"Máš čas?" spýtal sa.
"Áno," odvetila som.
"Nezájdeme niekam? Napríklad na horúcu čokoládu?" navrhol a pozeral na mňa s otáznikmi v očiach. Nedokázala som mu povedať nie. Pokývala som hlavou na znak súhlasu a na jeho tvári sa objavil nádherný úsmev. Úsmev, ktorý som na ňom najviac milovala, hneď po jeho hnedých očiach.
Zašli sme do neďalekej cukrárne. Celá cesta prebiehala mlčky. Netušila som, o čom sa s chalanom baviť. Ešte som žiadneho nemala a to už mám dvadsaťjeden. Je to neuveriteľné, viem. Lenže o dievča ako som ja nikto nestojí.
"Tak, čo teraz?" spýtala som sa, keď sme už sedeli v útulnej cukrárni, pri stole pre dvoch.
"Vieš, Nikky. Chcel by som sa s tebou viac spoznať. Ako to povedať," odmlčal sa a prehrabol vo vlasoch. "Od nášho prvého stretnutia si ma zaujala. Občas ťa na skúškach pozorujem. Veľakrát som ťa chcel osloviť, no nenašiel som odvahu a teraz, keď sme spolu tancovali..." Vetu nechal vyznieť do stratena, čo ma hnevalo. Pozerala som na neho so zvedavým výrazom a čakala čo z neho ďalej vylezie. Čo tým chcel ako povedať? Už sa nadychoval, že niečo povie, keď k nám prišla čašníčka. Objednali sme si a ona odišla. Pripadalo mi to ako večnosť a pritom to mohli byť len nejaké dve minútky.
"Páčiš sa mi," vyriekol potichu. Neveriaco som na neho pozerala. Asi by som na to mala niečo povedať, že? Doteraz hovoril v podstate len on. Ale čo mám robiť, keď vážne nemám s chlapcami žiadne skúsenosti. Niečo takéto mi ešte nikto nikdy nepovedal.
"Aj ty sa mi páčiš, Liam," povedala som nakoniec. Rozhodla som sa, že nebudem klamať. Aj tak by to k ničomu neviedlo. Klamať by sa predsa nemalo, však? Usmial sa. Tak krásne, že keby som stála, určite by sa mi podlomili kolená a skončila by som na zemi.
Nachvíľu medzi nami nastalo trápne ticho, ale potom sa debata rozprúdila. Bavili sme sa snáď o všetkom. Takto skvelo som si ešte s nikým nepohovorila. Mala som taký pocit, že sa snáď poznáme večnosť.
Dopili sme sladké potešenie a v dobrej nálade cukráreň opustili. Nemali sme nejaké konkrétne miesto, kam by sme mali ísť. Bolo mi s ním úžasne a minimálne najbližšiu hodinu som od neho nechcela odísť, aj napriek tomu, že už bolo neskoro.
Jemné biele vločky poletovali vo vzduchu a dopadali na cestu. Opäť sme vypukli do ďalšieho prívalu smiechu.
"Nesmej sa. Ono sa to vážne stalo!" okríkol ma aj keď sa sám na tom smial. Neviem ako, ale stratila som rovnováhu. Zabalancovala som na jednej nohe a narazila do môjho spoločníka.
"Prepáč mi to. Ja som nechcela," ospravedlňovala som sa a trošku od neho odstúpila.
"Nič sa nestalo. To sa predsa môže stať každému."
Nevedela som ako mu na to odpovedať. Proste som tam len stála a pozerala na neho. Ani som si nevšimla, kedy ku mne pristúpil bližšie. Neposlušný pramienok vlasov mi zastrčil za ucho a ruku nechal položenú na mojom líci. Dych sa mi zrýchlil a srdce opäť zrýchlilo svoj tep. Už už sa nakláňal stále bližšie, keď som sa spamätala. Rukou som sa zaprela do jeho hrude a odtlačila ho od seba.
"Prepáč, ale nemôžem."
"Prečo by si nemohla? Čo ti v tom bráni?" chŕlil na mňa otázku za otázkou.
"To je zložité," odvetila som. Nemohla som mu povedať pravdu. Ako by to vyznelo kebyže mu poviem, že som ešte nikdy nemala chalana a ešte stále nezažila svoj prvý bozk?
"Nie. Nie je to zložité." Nedal mi šancu na odpoveď. Proste len priložil svoje pery k tým mojim a začal nimi pohybovať. Začala som s ním spolupracovať a bol to úžasný pocit. Bozkávať niekoho, koho mám neskutočne rada. Takéto som si to nikdy nepredstavovala. Toto bolo oveľa lepšie ako predstavy.
"Si neskutočne ukecaná, vieš to?" Záporne som pokývala hlavou. Ja a ukecaná? Nikdy!
"Ale áno si. Hovoríš strašne veľa a momentálne sú slová zbytočné." Opäť spojil naše pery. Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Ruky mi spočinuli na jeho krku a neskôr som si ich za ním spojila. Netrápilo ma to, že vonku je niečo pod nulou. Že okolo nás poletujú snehové vločky. Bolo mi to ukradnuté. Dôležitý bol pre mňa on a teplo, ktoré vyžarovalo z jeho tela.
***
Od toho dňa som ho nevidela. Na Vianoce odišiel domov ku svojej rodine a vráti sa až na Silvestra, ktorý strávime spolu na ich rodinnej chate. Tiež mi to oznámil ako hotovú vec len pred pár minútami, keď sme spolu volali cez skype. Zaujímalo by ma ako sa len má. Chýbam mu tak ako on mne?
Na poslednú chvíľu som sa ešte vybrala do obchodov nájsť nejaký vhodný darček pre môjho priateľa. Netuším, čo také by som mu mala kúpiť. Prechádzala som všeliake možné obchody, keď som narazila na jeden výklad. Boli v ňom vystavené nádherné hodinky. Vbehla som do obchodu a predavačke som povedala svoju požiadavku.
O pár minút neskôr som si to už kráčala ulicou k môjmu domu so spokojným úsmevom. Snáď mu urobia radosť.
Hneď ako som prišla domov som hodinky zabalila do vianočného papiera. Je to také zvláštne. Síce sú Vianoce, ale ja ich zrejme budem oslavovať sama. Mamina povedala, že príde, ale zatiaľ neprišla. Chýba mi. Už som ju tiež dlhšie nevidela a dohodli sme sa, že príde ona sem. Cnie sa mi za domovom, to áno. Ale nič okrem maminy ma tam už neťahá.
Domom sa ozval zvuk zvončeka. Myslela som si, že už dorazila mamina, ale človek, ktorý tam stál ma prekvapil. Ale milo. Stál tam v celej svojej kráse s úsmevom na tvári.
Nestačila som ani nijako zareagovať a už som mala jeho pery na mojich.
"Ahoj," povedal keď sme sa od seba odtiahli.
"Ahoj. Ja som myslela, že budeš s rodinou. A poď ďalej, aby si mi nezamrzol." Odstúpila som od dverí, aby mohol vojsť.
"Aj som tam bol. Ale v jednom kuse som bol myšlienkami mimo. Celý čas som ťa mal v hlave. Darčeky sme si vymenili včera a dnes som prišiel za tebou. Chýbala si mi, láska."
"Aj ty mne, Liam. Ani netušíš ako veľmi."
"Ver, že tuším," odvetil. Prešli sme do obývačky, kde sme sa usadili na gauč. Síce sme sa nevideli len dva dni, ale aj tak sa našlo veľmi veľa tém na rozprávanie.
"Ľúbim ťa, Liam," povedala som. Mala som proste nutkanie mu to povedať.
"Aj ja teba. Veľmi." Naklonil sa ku mne a naše pery spojil v jeden dlhý bozk.
Neviem koľko sme sa tam bozkávali. Odtiahnuť od seba nás donútil až zvuk zvončeka šíriaci sa celým domom. Za dvermi stála moja mamina. Bola som tak rada, že je konečne tu. Kufor si položila do chodby a zaviedla som ju do obývačky, kde bol Liam.
"Mami, rada by som ti niekoho predstavila," začala som a pozrela na Liama sediaceho na gauči. Ten sa postavil a pristúpil k nám bližšie.
"Toto je môj priateľ Liam Payne a Liam toto je moja mama," zoznámila som ich.
"Teší ma pani Stevensová. Nikky mi o vás veľa rozprávala."
"Vážne?" pozrela mama na mňa a potom sa späť otočila k Liamovi. "Aj mňa teší Liam." Potriasli si rukami a všetci sme sa usadili na gauč.
"Och, čo som to ja za hostiteľku? Dáte si niečo?" pozrela som na nich.
"Čaj, prosím," odvetila mamina.
"Aj ja si dám čaj, ďakujem."
Prikývla som a odišla do kuchyne, kde som sa dala do prípravu čaju. O chvíľu bude čas večere. Ten čas ide nejako prirýchlo, keď máte okolo seba ľudí, ktorých máte radi.
Ako je vôbec možné, že niekto ako Liam má o mňa záujem? Nedokážem ani popísať ako som neskutočne šťastná, že ho mám. Toto budú tie najlepšie Vianoce zo všetkých a to nie len preto, že ich strávim s ľuďmi, na ktorých mi najviac záleží. Ale hlavne preto, že ja už som svoj darček dostala a to v podobe Liama...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčil sa ti príbeh "Pre-christmas present"?

ÁNO
NIE

Komentáře

1 Leya Caslin | E-mail | Web | 2. ledna 2014 v 23:30 | Reagovat

Ahoj, mala som od teba povolené zverejňovať tvoje poviedky na mojom blogu, preto by som bola rada ak by si si prečítala tento, môj posledný, článok: http://best-story-1d-jb.blog.cz/1401/oznam-povinne-precitat.

2 Nikinka | Web | 3. ledna 2014 v 17:38 | Reagovat

Tohle je úžasná povídka, hrozně se ti povedla; taková sladká, milá, pohodová, odpočinková... perfektní na prázdniny. Ta atmosféra, kdy mám v pokoji zapálenou vanilkovou svíčku a k tomu jsem četla tuhle povídku, byla prostě... BOMBA!

Pokud mi paměť dobře slouží, mám takový pocit, že jsem ještě nikdy nečetla jednorázovku (ani kapitolovou povídku, když už jsme u toho) s Liamem. A víš co? Příjemně mě to překvapilo! Myslím, že je to docela příjemná změna poté, co jsem vyhledávala povídky převážně s Harrym :D :) ...

Zbytečně mluvím (píšu :D) o věcech, které zřejmě nikoho nezajímají, takže to ukončím tím, že povídka se mi moc líbila, udělala mi radost a zvedla náladu. Děkuju Ti za ni O:) ...

3 Nikinka | Web | 5. ledna 2014 v 21:07 | Reagovat

Vůbec není zač, jsem ráda, že jsem udělala radost O:)

4 Nikinka | Web | 5. ledna 2014 v 22:17 | Reagovat

Právě naopak, jsou skvělé - aspoň tohle, které jsem četla. Budu si muset přečíst víc tvých dílek, abych mohla ohodnotit i ty ostatní :) ... Vadilo by ti, kdybych si tě přidala do oblíbených blogů? O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama